Everything will be fine /SMTV FF

3. Nečakané stretnutie

(Aby sme boli v obraze, je to už pár dní po matkinej smrti. Len som nevedela ako pokračovať tak som to napísala takto.)

Len čo som sa zobudila, pretrela som si oči a obliekla sa. Na tvár som nahodila umelý úsmev, ktorý mi rýchlo z tváre zmizol a šla do kuchyne. Roba zničilo to, že mama spáchala samovraždu. Od vtedy sa zmenil na nepoznanie. Už nebol na mňa nevrlý, ale staral sa o mňa aj keď som nechcela. To on zapríčinil to že matka spáchala samovraždu! ,,Ahoj." pozdravil ma. Ja som pozdrav ignorovala, on vedel prečo. Stávalo sa dosť často že chodil domov opitý. Vtedy som ho mala plné zuby. Častejšie som bola u Sama a chalanov ktorý prišli deň po maminej smrti. Hovorili, že už so mnou nie je sranda ako kedysi. Bolo mi to úprimne jedno. Na youtube som už dlho nič nevydala a ani na Instagram. Ľudia mi začali písať, čo sa deje ale ja som neodpisovala. Teraz som mala namierené znova ku chalanom ktorý bývajú pri Samovi. Robo mi ani nepozdravil, ani nič, keď som odchádzala. Bola som rada. Nezdržiavala som sa dlho a šla som rovno ku chalanom. V ušiach som mala slúchadlá pripojené ku mobilu a počúvala som pesničky. Pozerala som sa do zeme a nevnímala nič okolo seba. Keď tu som do niekoho vrazila. Obaja sme spadli na zem. ,,Prepáč ja...nepozerala som sa kam idem." keď som sa pozrela na človeka, aby som zistila kto to je, neverila som vlastným očiam. ,,Ahoj, promiň...já jsem se taky nekoukal." aj on zmĺkol. ,,Ahoj Lil. Tebe bych tu nečekal." dodal a pomohol mi postaviť sa zo zeme. ,,Ahoj Attack. Nečakala som že ťa tu stretnem." oprášila som sa a poďakovala sa mu že mi pomohol postaviť sa. ,,A kam máš namířeno?" opýtal sa ma. ,,No, ja idem za Samom a chalanmi." Attack urobil nejakú čudnú grimasu ale rýchlo ju z tváre vymazal. ,,Já se jdu jenom tak projít. Nepřidáš se později?" zamyslela som. Dlho som Attacka nevidela a nebolo by od veci sa po dlhej dobe prejsť. A tak som súhlasila. ,,Tak kdy a kde se sejdeme?" dohodli sme sa okolo šiestej až siedmej večer pri moste. Tom moste ktorý som nenávidela ale súhlasila som. Potom som šla už len rovno za Samom a chalanmi. Zazvonila som a čakala som. Chvíľku sa nič nedialo ale potom mi dole prišiel otvoriť Mattem. ,,Ahooj." objal ma a spolu sme vyšli hore. ,,Čaute všetci." pozdravila som ich. Len čom som prišla, posadli sme si na gauč a začali sme sa rozprávať. ,,Hádajte koho som stretla cestou sem." zaškerila som sa. ,,Budu hádat. A ty jenom řekni že: Jo anebo Ne." prikývla som a nechala chalanov hádať. ,,Takže, znám ho?" bola Mattemova prvá otázka. Ja som mu dala za pravdu a ďalej sa pýtal Dejzr. ,,Taky ho znám?" jednoducho som im povedala, že ho všetci poznajú. ,,Attack?" vykukla z vedľajšej izby Samova priateľka a podpichovačne sa zasmiala. ,,Ako vieš?" zaškerila sa a vrátila sa do izby. ,,Co ten tu dělá?" zamračil sa Mattem. Inú reakciu som ani nečakala. Namiesto toho som radšej zmenila tému a rozhodli sme sa že sa pôjdeme niekam prejsť. 

Celou cestou sme preberali naše plány na prázdniny. ,,Tak som rozmýšľal, či by ste šli so mnou do Sabinova za taký týždeň. Užili by sme si viacej čerstvého vzduchu a tak podobne." navrhol nám Samo. Ja som okamžite súhlasila aj keď som sa sem len pred pár dňami prisťahovala. Je tam viac zelene atd.. ,,Jo, radí půjdeme." pridali sa ostatný. V hlave sa mi začali tvoriť plány na úžasné leto... Aj tak sa to všetko pokazilo (spoiler).

Ja sa fakt ospravedlňujem za to že navydávam ale cez prázdniny asi písať nebudem ale budem sa snažiť. Prosím neukamenujte ma, ďakujeeem 😂💛