,,Takže, môžete ísť domov." povedala doktorka a ja som konečne po 4 dňoch mohla opustiť nemocnicu. Od vtedy, čo mi zistili rakovinu, som tu mala zostať na pozorovanie. Ukázalo sa že to mám zatiaľ dobré a za pár dní som objednaná na operáciu. Či to vyjde, tak to netuším. Z nemocnice som vyšla v takej zmiešanej nálade. Viac vo mne prevládal smútok. Spolu s Vitom, Mattemom a Dejzrom sme šli domov. Samo musel vôli niečomu zostať doma. ,,Jsi v pohodě?" opýtal sa ma Mattem. No vieš čo, že aj hej? - zúrila som v mysli ale povedala som: ,,Hej, som okej, ako vždy." neviem či mi uveril, alebo nie, ale to už som nerozoberala. Šli sme cestou domov, šli, keď tu zrazu sa pred nami objavila parta ľudí. Bývalý spolužiaci, alebo skôr, moji hejteri. ,,Aha aha ahaaaa, kto tu je? Myslel som že si odtiaľto vypadla už." povedal Erik. V hlave ma napadla stará rýmovačka, ktorú sme pre neho zložili, keď to bol ešte krpec. ,,Erik hysterik, je to malý trpaslík. Za každým len plače, je to malý šprt! Spadli na neho pichliače, je mi z neho na prd." povedala som si to viac menej pre seba, lebo tá básnička vznikla ešte na základke v druhej alebo prvej triede, no niekto z jeho bandy to počul. ,,Inak, mi si stále pamätáme básničku o tebe. Radi ju tuto povieme." zaškeril sa Patrik, ďalší v bande. V hlave som si povedala: Ježiš, prosím aspoň to nie.- ale aj tak ju povedali. Vymysleli ju v siedmom ročníku, keď som začínala točiť na YouTube. Vtedy som bola strašne malá a robili si z toho srandu. ,,Lila malá činčila, chce na YouTube točiť, čísla jej nepribúdajú, mala by sa niekam strčiť." no potom pridali časť ktorú som si nepamätala. ,,Jej otecko umrel, lebo sa na ňu pozrel, mamka, tá radšej skočila, ako by s ňou žila! K čomu je tá Lila, keď nikoho nebavila, rodičia jej skapali, kamaráti ju už nechceli. Nevlastný oco, ten tu je stále, no s ňou bude mať len problémy samé. Aj on kvôli nej skape, Lila sa kvôli tomu, dúfam, zabije." stála som tam ako obarená. ,,Ceníš tú novú časť? Vymysleli sme ju teraz za pochodu. Dobré nie?" Mattem vystúpil z poza mňa. ,,Přijde vám to vtipný?" ozval sa zachmúrene. Patrik, ktorý mimochodom stál v partii najbližšie ku mne, sa schoval za Erika dozadu. Akosi stratili reč. ,,Na něco jsem se ptal?!" Patrik zutekal. Proste zobral nohy na plecia a išieeeeeeel. Neubránila som sa a zasmiala sa. V partii zostal ešte Erik, Martin, Paľo a Karolína. Karolína je mimochodom Erikova holka. Dejzr prišiel ku Mattemovi, niečo mu dosť dlho šepkal, Mattem sa zasmial a Vitaa pristúpil ku Mattemovi. ,,Ehm, čo chcete urobiť?" opýtala som sa. ,,Nic hrozného. Sleduj!" Vitaa sa narovnal a spustili básničku. Amatérsku, ale veď aj niečo také stačí ku smiechu a ku strápneniu. ,,Idioti namyšlený, za chvíli skončí na zemi. Nejsou nic než jenom obyčejné nuly, rýmy i odvaha se jím už zřejmě minuli. Tak co na to řekneš teď, nebo tě mám praštit o zeď?" po tomto všetci zdrhli. Ja som sa nemohla prestať smiať. Na to že to vymyslel Dejzr tak to bolo mega dobré.
,,Vďaka chalani." poďakovala som sa im už doma. Všetko sme neskôr povedali Samovi.
(Tak a sme na konci dnešnej kapitoly. Oceňte moje rýmy, uplne že ✨MUA✨😂. NA dneska som sa rozhodla da't niečo takéto, inak vám prajem ešte pekný zvyšok dňa a ✨ BAJ BAAAJ ✨)
ESTÁS LEYENDO
Everything will be fine /SMTV FF
FanficPríbeh je o dievčat menom Liliana. Od malička sa pozná s Moonom, je to youtuberka a onedlho sa sťahuje do Prahy. No v jej živote nastane zvrat. Jej matka spácha samovraždu a ona bude musieť žiť s jej nevlastným otcom. No sú tu aj svetl stránky. Aké...
