Ráno ma zobudil Robo. ,,Vstávaj! Pohni inak odídeme bez teba!" ja som rýchlo vstala a obliekla sa. U neho som to brala vážne, bol by schopný ma tu nechať. Popadla som tašky na zemi, posledný krát som sa poprezerala po izbe. Mám tu na všetko veľmi dobré spomienky. Hlavne na môjho otca. Zomrel pred 4 rokmi na rakovinu. Mala som trinásť rokov. A o pár mesiacov si mama našla Roba. A vtedy to išlo len dolu vodou. Mám aj staršieho brata ale ten sa odsťahoval pred dvoma rokmi preč. Nevídavame sa. Nemá s Robom dobrý vzťah. Ani s matkou.
Pomaly som nasadla do auta. Všetky tašky som už mala v kufri auta a tak som sa spokojne pripútala a pustila pesničky. Mobil som mala na slúchadlách aby nikto nepočul, čo počúvam. Mama sa na mňa otočila zpredu, venovala mi dosť smutný úsmev a niečo povedala Robovi. Nevnímala som ich. Po pol hodine som zaspala.
Zobudila ma mama. ,,Lili, Liluška, vstávaj." nemám rada keď ma volajú Liluška ale u mamy to je výnimka. Ona môže :D. Pretrela som si oči a pomaly vystúpila z auta. Predo mnou stála obrovská bytovka. Hurá, z domu do bytu. To je to najhoršie čo sme mohli urobiť. Ale za to, že zasa budem so Samom, to najlepšie. ,,Vylož tašky, nanos ich dovnútra a choď preč prosím ťa." zavrčal na mňa Robo a odpochodoval si s jednou taštičkou v rúčke dovnútra. Arggg, to myslí vážne?? Zoberie len jednu tašku a ja mám s mamou zobrať všetky ostatné? Ale aspoň nezabudol na čarovné slovíčko: "prosím ťa". To je základ 🙄. Zakričala som na Roba. ,,Ty si vezmeš jednu tašku hej? A ja mám s mamou brať všetky??!" mama na mňa pozrela pohľadom: Nerieš to. A už brala tašky. Robo ku mne bleskurýchle pristúpil a namieril na mňa ukazovákom. ,,Ty mi tu rozkazovať nebudeš! Ber tašky a dneska ťa nechcem už ani vidieť!" zreval. Mama mi zašepkala: ,,Ja som to vravela." Pomaly som brala jednu tašku za druhou. Keď som už v aute nezostala ani jedna, chcela som si ísť prezrieť moju izbu. Už som ju mala zariadenú. (dajme tomu že v tom byte už je všetok nábytok poskladaý týždeň a že už si tam len dajú veci p.a.) No len čo som otvorila dvere, Robo ma zastavil. Nechcel ma mať už dneska na očiach. ,,Fajn! Už idem!" zagúľala som očami. Keď som sa na chodbe obúvala, mama ku mne prišla a dala mi do rúk peniaze. ,,Ale mami nechaj si to." strčila som jej peniaze naspäť no ona mi ich znova dala. ,,Len si ich vezmi. Ja ich nepotrebujem. A keď sa vrátiš domov, pod posteľou niečo máš. Robo o tom nevie." zasa sa na mňa nejako smutne usmiala. Keď som sa chystala na odchod, zastavila ma. ,,Prepáč." zašepkala mi do ucha. Chcela som sa jej opýtať za čo, ale ona už rýchlo vošla naspäť do bytu a zavrela dvere. Bolo to divné ale nejako som to nechcela riešiť. Zobrala som si mobil a zavolala Samovi.
(L-Liliana, M-Moon tento príbeh takto písaný nebude, len keď sem budem chcieť dať chat alebo hovor)
L: Ahoj Samo, počuj máš čas ísť aspoň na chvíľku von alebo tak? Už sme totiž dorazili a Robo ma doma nechce. Veď to poznáš.
M: Ahoj Lil. Počuj, mám teraz čas. Kde si?
L: Mám namierené ku tebe do bytu :)
M: Okej, tak keď tu budeš, zazvoň a ja zídem dole.
L: Okej, čau.
M: Zatím čau.
Zložila som hovor a pomaly som šla smerom kde býva Samo. Áno, viem kde býva, cez leto som ku nemu prišla na prázdniny. Keď som už konečne bola pri jeho byte, zazvonila som. Otvorila mi Samova holka. ,,Ahoj." pozdravila ma. Objali sme sa. ,,Jak se máš?" vošla som ku nim do bytu. ,,Jo mám sa dobre. Čo ty? A kde je Samo?" porozhliadla som sa okolo seba. Nikde som ho nevidela. ,,Já se mám taky fajn. Jo a Samo se už oblíká. Tak zatím nechceš kávu nebo tak?" ja som len pokrútila hlavou a sadla som s na stoličku a počkala Sama. Za chvíľku prišiel. Samo sa ešte opýtal svojej holky, či nepôjde s nami. Povedala že nie. Mala ku nej prísť kamarátka a tak zostala doma. Obdivujem ju úprimne. Nevadí jej že si s jej chalanom chodí nejaké dievča vonku. Úprimne, ja by som to tak vpoho nebrala. Ale to preto, lebo ja som strašný žiarlivec. Ako nie až taký ale veľký :D. So Samom sme vyšli von a zarozprávali sme sa. Rozprávali sme sa o youtubu, o tom ako ide život a podobné veci. Dohodli sme sa, že spolu na druhý deň natočíme video ku mne na kanál a potom aj ku nemu. ,,No a mimochodom, zajtra prídu chalani. Vieš, Mattem, Vitaa a Dejr." zvýskla som keď mi to povedal. Predsa len tieto prázdniny budú dobré a nebudú na zahodenie. Keď prídu oni, o zábavu bude postarané. ,,Na ako dlho prídu?" opýtala som sa. ,,No tak asi na týždeň alebo na dva. Povedali že sa ešte rozhodnú." a tak nám čas rýchlo šiel až nadišiel večer a ja som mala ísť domov. Celý deň som skoro nič nejedla a tak som zašla do najbližšieho obchodu s potravinami a kúpila som si jablko, minerálku a ešte Croissant. Cestou domov som to rýchlo zjedla a keď som vošla do bytu, bolo tam akosi ticho. Robo spal na gauči a mama nikde. Zrejme šla niekam von. Umyla som sa a šla som si ľahnúť. Vtedy som si spomenula na tú vec čo mi mama dala pod posteľ.
(konečne po dlhej dobe kapitola. Ospravedlňujem sa že po tak dlho čase. Dúfam že sa vám kapča páčila, uvidíme sa pri ďalšej, zatiaľ čuuus)
YOU ARE READING
Everything will be fine /SMTV FF
FanfictionPríbeh je o dievčat menom Liliana. Od malička sa pozná s Moonom, je to youtuberka a onedlho sa sťahuje do Prahy. No v jej živote nastane zvrat. Jej matka spácha samovraždu a ona bude musieť žiť s jej nevlastným otcom. No sú tu aj svetl stránky. Aké...
