Everything will be fine /SMTV FF

24. Konečne

Zdravím Martine
Vypadá to zcela jako kdybychom neměli nějakou moderní komunikaci ale šéf si přál abych to uděal takhle. Vzkazuje ti že máš přijít zítra k tomu zbořenému baráku. Víš jaký barák myslím. Radek je na tebe ku*evsky nasranej. Šéf David taky. No a mě málem David zmátil. Prej: ,,Takových omylú už se nesmíme dopustit nebo to všichni zjistí." Ja to kur*a vím ale ja za to nemůžu že ten kluk byl poleno!  Kdyby dával vétší bacha, to auto by ho nesejmulo ale sejmulo by to tu krávu. No nic, to je asi všecho, doraž včas. 

Kuba

,,Ehm...tohle nevypadá jako list pro tebe..." Dejzr sa chcel zasmiať, no vytušil, že v tejto situácii je smiech najmenej potrebný. ,,Ten Kuba musel bejt fakt je*lej bracho." no Matymu to nevadilo. Z chuti sa zasmial. Aj ja by som sa rada, ale stále tu bol fakt, že v tom liste sa písalo aj o mne. ,,A možno...možno chcel aby to Lil našla....aby si to prečítala." na Samových poznámkach niečo bolo. Predsa len na obálke bola adresa iného domu a ku tomu človek, čo list doručil dva krát zaklopal na dvere. Zrejme by si to uvedomil, že je pri nesprávnom dome, nie? ,,Na tom niečo bude...no prečo by chcel, aby ja som to vedela? Veď to on, podľa toho listu, zrazil toho chlapca!" búchala som dlaňou po liste a nechápala som to. Myslela som si že tento večer bude z cela normálny, konečne bude všetko v pohode. No zase sa to všetko pokazilo. Chytila som si rukami hlavu a zhlboka sa nadýchla. ,,Okej, kľud." zatvorila som oči a snažila sa nejako si usporiadať myšlienky, pocity, ktoré ma zožierali zvnútra. Pred očami sa mi ako keby spustil film. To ako Vitaa kričí po Matym že som stávka, to ako bežím dole po schodoch, ale pred mojimi očami chlapca zrazí auto, ako vodič auta s hlavou trčiacou z okna nadáva na to, kto mu bude čistiť auto...tá tvár vodiča... . Tá tvár bola skoro všade. Začali sa mi vynárať spomienky z pred týždňov, ba mesiacov. Kráčala som po ulici s Matym držiac sa za ruky. V ten deň som do niekoho narazila. Podobal sa na vodiča. ,,Lil! HALOO! Svět volá LIL!" počula som Dominikov hlasno rýchlo som si ho vymazala z hlavy. Vynorila sa mi ďalšia spomienka. A ďalšia a ďalšia... ,,HEEEJ! HALOO PROBER SEE!!" Vitaa mnou zatriasol. ,,Veď hej, vnímam...tak na poly." neviem či som medzi tým zaspala alebo som sa len ponorila do svojich myšlienok. ,,Najlepšie bude s tým ísť na políciu...už by sa to mohlo skončiť. Je tam adresa ľudia!" postavila som s odhodlaním ísť na políciu. Všetci so mnou súhlasili. Buď som konečne ja dostala rozum alebo oni... Asi všetci. 

Na políciu sme šli autom. Len čo sme tam dorazili, ihneď nás spoznali. Ukázali sme im papierik a ďalej to šlo všetko len dobrou cestou. Na liste bola adresa Martina ktorého ihneď zatkli a prehľadali jeho byt. V jeho mobile našli kontakty s ostatnými ľudmi ktorý do toho boli zapojený. Všetkých sa podarilo nájsť. Všetkých ľudí zatkli...až na jedného. Kubu/Jakuba nenašli. Martin vravel všetky miesta kde by mohol byť, ale všetky miesta boli len prázdne stopy. Jeho byt bol prázdny. Zrejme sa rozhodol zdúchnuť. Možno bol naozaj idiot a omylom ten list dal mne a preto zdúchol, alebo si toho bol plne vedomý a zdrhol aby sa vyhol väzeniu. No to sa už nedozvieme. Možno niekedy neskôr.

(eeeej už sme skoro na konci knihy. Viem, urobila som to zakončenie veľmi rýchlo ale už mi dochádzali nápady a bolo by ďalšie zbytočné drama. Ale na to drama ste si u mňa už zrejme zvykli heh 😂💗 ďakujem vám za podporu, v nasledujúcich dňoch vyjdú posledné dve kapitoly. Majte sa a byeeee)