Stojím na moste...počkať...čo robím na moste? Veď ja som bola s Matym v parku! Mama stojí pri zábradlí a plače...počkať...MAMA???! Zrazu len vidím ako mama prelezie zábradlie a skočí z mostu...ako som sa sem dostala? A čo sa to deje???
Pomaly som otvárala oči. Trochu sa mi uľavilo keď som zistila že to bol sen. Keď som rozlepila oči. hľadela som na biely strop. ,,Kde-Kde to som?" opýtala som sa vtedy samej seba. Chcela som zdvihnúť hlavu no keď som sa o to pokúsila, bolesť, taká ako keby mi pichali špendlík do tela, sa mi rozniesla po celej hlave. Tvár som skrivila so bolestivej griamasy. V izbe som bola sama. Pomaly som sa snažila aspoň hlavu otočiť no ani to nešlo. Kútikom oka som si všimla ako i do ruky ide infúzia. Takže som v nemocnici, paráda...ale prečo tu som sama? Kde sú lekáry, sestrička a Maty? Hlavne ma zaujímalo kde bol Maty! V tej chvíli som ho potrebovala objať. Aj keď neviem ako by som to urobila. Zrazu som začula akýsi hluk. Niečo sa dialo za dverami, čiže na chodbe. ,,Ja vážně chápu že ono návštěvný hodiny ještě nejsou, ale já se chci na ni jenom podívat. Prosím. Bude to jenom minutka. Vážě už pak půjdu!" bol to Matyho hlas. Keď som vedela že je tu, usmiala som sa. Je tu! A možno ho sestrička pustí. MUSÍ! ,,Omlouvám se pane Tomko ale ja vás dnu pustit nemůžu. Nejsou návštěvný hodiny." vravela sestrička kľudným hlasom. ,,Prosím! Jenom se chci podívat jestli se už probrala. Na chvilku!" v duchu som sa modlila aby ho sestrička pustila. Keby som mohla zakričať, tak by som dala najavo že som hore. No bolelo ma brucho. ,,Jenom se koukněte a to je vše. I tak by jsem to neměla dělat..." videla som ako sa dvere otvárajú. Maty ku mne rýchlo prišiel a keď si uvedomil, že som hore, silno ma objal. ,,Au, trochu jemnejšie prosím." usmiala som sa. ,,Promiň." Maty sa zatváril previnilo. Keď uvidela aj sestrička že som hore, ihneď šla po doktora. ,,Som rada že ťa tu pustila, akurát som na teba myslela." oči mi priam žiarili. Vyzeralo to tak že aj jemu. Jemne sa usmial.
V tom sa do izby dovalil doktor. Plešatý starší pán so zápiskami v rukách. ,,Takže, vy jste Liliana ______ (priezvysko som zabudla sorry XD). Máme pro vás jenom dobré správy." fuuuch, že by mi toto doktori niekedy povedali sa mi ešte nestalo. Doširoka som sa usmiala. ,,Takže odstranili jsme vám nádor takže už by s tím neměli být problémy ale budete tu chodit na vyšetření a kontroly." vtedy som zvýskla a Maty ma chytil za ruku. Začervenala som sa. ,,A druhá dobrá správa je, že po týdnu a třech dnech můžete jít domů." v duchu som si vydýchla. Takže už to je skoro za mnou. Skoro. A potom začne škola a budem žiť normálne. Vtedy som si spomenula znova na sen a chcela ho povedat Matymu no on však musel odísť no sľúbil, že keď budú návštevné hodiny, tak ma príde s ostatnými pozrieť.
(ďalšia kapča na svete, dúfam že sa páči, uvidíme sa pri ďalšej a zatiaľ čaukooo :D)
KAMU SEDANG MEMBACA
Everything will be fine /SMTV FF
Fiksi PenggemarPríbeh je o dievčat menom Liliana. Od malička sa pozná s Moonom, je to youtuberka a onedlho sa sťahuje do Prahy. No v jej živote nastane zvrat. Jej matka spácha samovraždu a ona bude musieť žiť s jej nevlastným otcom. No sú tu aj svetl stránky. Aké...
