17.5.2017
Chcem ukončiť to krehnutie. Prečo sa stále musím lámať? Prečo nevidíš, že sa lámem? Oblievam svoje telo výčitkami a obvinením, že ja som dôvodom, prečo tu už nie si. Je to skutočne tak? Ako to, že nevidíš, ako sa pre teba topím. Ako si zakrývam ústa a mlčky znášam utrpenie. Že vedome preberám všetku vinu a svoju príťaž na seba. Bol som až takou príťažou? Ani pocit, že si tam šťastný ma tak nenaplňuje, keď viem, že ja som bol jeden z dôvodov, prečo si sa rozhodol odísť. Ale ak by moje utrpenie pomohlo k tvojmu návratu, trpel by som viac. Zniesol by som viac. Pukol by som o čosi hlasnejšie. Rozpadal by som sa o čosi dlhšie. Lámal by som sa tvrdšie. Ak by to malo znamenať, že tu budeš, urobil by som to. Všetko by bolo znesiteľnejšie, ako tento chlad osamelosti, ktorý mnou každý deň prefukuje. Chcem dať tejto zime koniec. Koľko prahnutia by sme mali vidieť snežiť, aby sme mali dni jari kamarát. Aký veľký chlad mnou bude musieť prejsť, aby som si zaslúžil mať trochu pochopivého tepla. Ako hlboko k mojim výčitkám budem musieť načrieť, aby som zastavil ich tok. Ako dlho budem na teba čakať?
YOU ARE READING
Spring Day
FanfictionDôvodom, prečo každý rok čakám na tento jarný deň, si ty. A tento jarný deň, je moje utrpenie, vďaka ktorému nedokážem poriadne žiť. Sužuje ma a škrtí ma. No zároveň je to jediný kúsok nádeje, vďaka ktorej chcem ešte dýchať.