17.5.2024
Boli to ako krídla empatie, ktoré ma nechali sa vznášať. Pomaly odleteli a opustili ma, no až vďaka ich odchodu som sa konečne necítil tak osamelo. Konečne som dokázal vidieť jasnosť sveta bez tieňa, ktorý na mne sedel tak dlho, až som si naňho zvykol. Zvykol som si na hynúce kvety, ktoré pod ním pomaly umierali spolu so mnou. Zvykol som si na osamelosť, ktorá sa nedokáže dať do porovnania s touto uvoľnujúcou samotou. Opustil si ma, nechal si ma samého. No zobral si so sebou aj tú bolesť, ktorou si ma celý čas kŕmil. Aspoň čiastočne. Aj keď by som sa radšej prejedal tvojimi klamstvami, aj keď by som radšej ďalej vädol spolu s kvetmi nádeje, viem, že vďaka tvojmu odchodu budem vedieť oceniť svetlo, budem vedieť oceniť tie kvety a seba spolu s nimi. Budem ti vedieť poďakovať za to, ako dlho si tu bol a že si už konečne odišiel. A sebe za to, ako dlho som vedel spolunažívať s temnotou.
Vždy pre mňa budeš svetlom i tieňom.
Si môj najlepší kamarát. Sadol si si spolu so mnou do rúcha noci a prečkával si ju so mnou. Neskôr si sa tou nocou stal a nechával ma prečkávať ju samého. No vždy som vedel, že ráno sa opäť vráti. Pretože žiadna temnota, žiadne ročné obdobie nie je večné. Tak, ako ani ty niesi večný. Nakoniec si bol ty ten, čo sa premenil na tie snehové vločky a zmizol tak jemne, ako snehové záveje pri dňoch prichádzajúcej jari. Lebo jar prišla a s ňou aj tento jarný deň, znovu a znovu. No tento jarný deň sa chcem cítiť slobodný. Chcem ti poďakovať za to, že si ma opustil. Chcem prijať samotu ako dar na poznanie seba samého a na všimnutie si tých kvetov, ktoré tu so mnou po celý čas pobúdali. Ktoré urobili láskavosť za teba a trpeli spolu so mnou, zatiaľ čo ty si bol ten, čo nám spôsoboval utrpenie.
Autor:@dzusmin
ESTÁS LEYENDO
Spring Day
FanfictionDôvodom, prečo každý rok čakám na tento jarný deň, si ty. A tento jarný deň, je moje utrpenie, vďaka ktorému nedokážem poriadne žiť. Sužuje ma a škrtí ma. No zároveň je to jediný kúsok nádeje, vďaka ktorej chcem ešte dýchať.
