17.5.2021
Je to opäť tu. Sedím, píšem a snažím sa nevyzerať hlúpo. Vlastne si už aj hlúpo pripadám. Akoby sa týmito vecami malo niečo zmeniť. Akoby si sa mal ty zmeniť. A vlastne, zmenil si sa. Taký, akého som ťa poznal, by zo mňa nerobil horšieho človeka. Áno, som zlý človek. Niekedy mám v sebe toľko hnevu, ktorý je vyvolaný zúfalstvom. Častokrát si to odnesú práve moji rodičia. Boja sa o mňa. Moji blízki sa o mňa boja. No keď sa moje jedovaté oči pozerajú do tých láskavých matkiných, akoby som v ich odlesku ani nevidel seba. Tá biedna tvár, ktorá sa na mňa pozerala bola odrazom môjho najzúfalejšieho pocitu, aký kedy koloval v mojom tele. Iste, môžem ťa viniť, že ty si skutočným tvorcom tejto tváre, tejto znetvorenej tváre, ktorá po mne ostala. Ale sám viem, že ja som ostal natoľko slabý na to, aby som tomu podľahol. Nechal som sa nakaziť zlom a začal som ním tráviť druhých. Aj ja som sa zmenil. My sme sa zmenili, vieš. Tak ako každý, vieš. Už sa ani nečudujem, že nechcem bojovať. Nemám prečo bojovať. Prišiel si, spravil si zo seba tú najdôležitejšiu osobu v mojom živote a následne si znovu odišiel. A nechal ma, v zmätení a samého.
Autor:@dzusmin
YOU ARE READING
Spring Day
FanfictionDôvodom, prečo každý rok čakám na tento jarný deň, si ty. A tento jarný deň, je moje utrpenie, vďaka ktorému nedokážem poriadne žiť. Sužuje ma a škrtí ma. No zároveň je to jediný kúsok nádeje, vďaka ktorej chcem ešte dýchať.
