17.4.2026
Vzduch bol po daždi svieži. Sviežisťou sa niesla vôňa pokosenej trávy, sladkého orgovánu a jarných lúčnych kvetov. Tieto vône jari boli jediné, čo Taehyunga udržiavalo s realitou. Mal pocit, že ak by ich necítil, utopil by sa v sebe samom. Cítil sa bezmocne z toho, čo všetko cítil. Tá duša uväznená v listoch sa ho dotkla tak priamo, až mal po tele zimomriavky. Mohli prejsť hodiny, odkedy Taehyung bezmocne sedel na drevenej podlahe. Jeho dýchanie bolo nepravidelné a podľahlo úzkosti. Pohľad mal prázdny. Jeho oči boli tak tmavé, že by si do ich farby mohol ľahnúť a pomaly klesnúť pod jej váhou ku dnu. Hluk, všade bol hluk. Odrážal sa v Taehyungovej hlave a zvonil, bodavo ho omínal a pripomínal mu, kým je. Bolo mu zle. Nápisy na stenách, tlmené svetlo, Jungkookov rukopis na papieroch, úzkosť tohto miesta, všetko to na Taehyunga začalo nebezpečne padať. Postavil sa, ani nevedel ako a prešiel cez miestnosť rozraziac dvere von. Zhlboka dýchal, kým necítil, že sa mu pľúca zaplavili studeným večerným vzduchom. Prišiel si tak zbytočný, tak odporný, bol samému sebe príťažou. Trochu sa upokojil, aj keď mu hruď stále bolestivo zvieralo. Ako mohol, ako len mohol takto zlomiť človeka? Rukou si prešiel po vlasoch a vrátil sa dovnútra. Je toto to posledné, čo mu po Jungkookovi ostalo? Má vôbec právo ho hľadať? Mal vôbec právo sa sem vracať? Po tom všetkom, čo spôsobil? Ale nemohol odísť, nie teraz. Nie po tom, čo to sľúbil jeho matke. Nemôže byť celý život zbabelec a utekať pred problémami. Bol Jungkook problém? Prečo sa rozhodol vôbec niekedy odísť? On sám bol zo seba zmätený, ako veľmi musel ten chlapec trpieť zmätkom? Ak by existoval stroj času, Taehyung by neváhal ani chvíľu a vrátil by sa do toho obdobia už len preto, aby vedel, čo mu behalo hlavou. Čo ho donútilo stať sa tým, kým je.
Pohľad neustále upieral na rozhádzané listy hľadajúc odpovede, o ktorých si myslel že v nich nájde. No otázky sa len viac nahromadili. Kde je Jungkook teraz? Prečo sa neozval ani svojim rodičom? Čo ak sa mu niečo stalo? Môže za ním prísť, ak vie, že ho Jungkook nenávidí? Kde ho má hľadať?
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Spring Day
ФанфикDôvodom, prečo každý rok čakám na tento jarný deň, si ty. A tento jarný deň, je moje utrpenie, vďaka ktorému nedokážem poriadne žiť. Sužuje ma a škrtí ma. No zároveň je to jediný kúsok nádeje, vďaka ktorej chcem ešte dýchať.
