1.9.2015
Veci, ktoré by ma mali tešiť, ma už viac netešia. Dni, v ktoré by som mal cítiť radosť, cítim smútok. Dni, kedy som nad šťastím rozmýšľal, no nevedel som sa ním naplniť. Takým je aj tento deň. Moje narodeniny. Po dlhej dobe sú to prvé narodeniny, ktoré ma nerobia šťastným. Narodeniny, ktorých ty nie si súčasťou. Ty si bol zhmotnenie môjho šťastia. Šťastie, ktoré som vedel chytiť, cítiť, nechať sa ním obklopiť a chrániť sa. Ktorým som sa zaplavil. Odo dňa, keď si odišiel, to šťastie už nie je fyzické. Nedokážem ho viac chytiť. Nedokážem sa ním viac naplniť. Cestujem vo svojich spomienkach na dni s tebou, no aj tie mi prídu ako dávna minulosť. Čas je tak krutý, nenávidím nás. Nenávidím, že sa stávame cudzincami, že o tebe rozmýšľam ako o niečom, čo neexistuje. Lebo ty existuješ. Si niekde tam, nevedno kde a myslíš na mňa. Stále si to šťastie, čo predtým, ibaže sa ma nevieš dotknúť, ako predtým. Vidieť sa raz je teraz tak ťažké, keď je medzi nami toľko prázdna. Topím sa v osamelosti, topím sa v tej hustote niečoho tak osamelého, ako som teraz ja sám. Niekedy sa zaseknem v sebe samom, že ani nevnímam okolnosti dejúce sa okolo mňa. Prepadám sa do seba a do priepasti strachu z toho, že som ťa stratil. Ale potom sa len zasmejem, lebo viem, že aj keď je ešte zima predo mnou, po nej znovu príde jar a ty sa vrátiš.
Autor:@dzusmin
YOU ARE READING
Spring Day
FanfictionDôvodom, prečo každý rok čakám na tento jarný deň, si ty. A tento jarný deň, je moje utrpenie, vďaka ktorému nedokážem poriadne žiť. Sužuje ma a škrtí ma. No zároveň je to jediný kúsok nádeje, vďaka ktorej chcem ešte dýchať.
