1.6.2024
Dnes som sa bol po dlhej dobe prejsť.
Príroda je krásna, vieš?
No aj tie zelené stromy nasiaknuté farbami prichádzajúceho leta pôsobia tak chladne a nevýrazne.
Všetko je ladené do jednej nevýraznej a kalnej farby. Všetko je tak príšerne sivé a chladné, že ani to hrejúce slnko, ktoré jemne šteklilo moje ramená mi nezohrialo srdce. Mnou a svetom naokolo sa rozlieha príšerný chlad, ktorý ma sužuje od doby krásnych jarných dní s tebou.
S mojim čuchom sa jemne hrajú rôzne vône jari, ktoré sme kedysi milovali spolu.
Pokosená tráva a čerstvý orgován, pamätáš? Pomedzi ne sa však mieša aj nejaká príjemne sladká vôňa.Možno sú to čerešňové kvety, ktoré si kedysi tak obdivoval. Jeden kvet som si zobral so sebou. Moje prsty už hodiny jemne skúmajú jeho textúru žmolením.
Všetko mi ťa tak strašne pripomína.
Šaliem z toho. Len pohľad na obyčajný kvet stromu ma núti plakať nad myšlienkou, že tu niesi. V každom centimetri okolo mňa sa šepká, že si tu kedysi bol. A ešte viac a ozvenovite sa kričí, že už tu niesi. Stále si to neviem pripustiť, nechcem na to ani len myslieť.
No čím viac čas plynie, tým je moja horúca nádej chladnejšia. Vieš, bojím sa, že na konci tohto nevydržateľného a nekonečného krehnutia sa napokon zlomím. Nahováram si, že si zvládnem zahriať srdce, ktoré už dávno vychladlo. Želám si, aby som aj naďalej udržiaval pri živom teple svoje city, myšlienky, vlastne seba celého. No koľko to ešte vydržím? Koľko ešte vydržím prečkávať túto zimu? Myslím iba na jediný deň, kedy znovu prídeš, a táto zima sa skončí. Ty si totižto ten, ktorý ma dokáže roztopiť. A tvoj sľub je ten, ktorý zahrieva moju chladnúcu nádej.
Autor:@dzusmin
YOU ARE READING
Spring Day
FanfictionDôvodom, prečo každý rok čakám na tento jarný deň, si ty. A tento jarný deň, je moje utrpenie, vďaka ktorému nedokážem poriadne žiť. Sužuje ma a škrtí ma. No zároveň je to jediný kúsok nádeje, vďaka ktorej chcem ešte dýchať.
