17.5.2018
Keď sa dni strenú na prelome, musím si uvedomiť, že dni jari už skončili. Že dni jari s tebou už tu nie sú a dlho neboli. A že tu už ani nebudú. Ty tu nebudeš. Spôsob, akým si sa vytratil z môjho života bol jemný skoro ako tie vločky, ktoré tu počas tejto dlhej zimy poletujú. No uvedomenie si, že tu nie si bolo oveľa ťažšie, akoby mohli tieto vločky zniesť. Akoby som mohol ja zniesť. Občas sa modlím, aby som sa na tú vločku premenil a odletel za tebou. Ak ja by som bol tým snehom vo vzduchu, všimol by si si ma? Načiahol by si ku mne ruku a jemne ma pohladil, tak, ako si to kedysi robieval? Alebo by si ma nechal pretiecť pomedzi prsty, tak, ako si to spravil? Snehové vločky padajú dole a dostávajú sa ďalej kúsok po kúsku pokračujú pomaly a ladne k zemi. Sú tu, aj také krehké do poslednej chvíle, až pokým im nenastane koniec. Pokým im ty nedáš koniec. Tak, ako si ho dal mne. Nevaroval si ma, iba si ma nechal naďalej poletovať, až pokým som nespadol až príliš hlboko. Čakal som na tvoju ruku. Čakal som, že tvoja ruka bude tá, ktorá ma zachytí. No nebol si ten, čo ma iba viac utlačil? Možno som sa snažil vidieť krásu v mraze a pochopiť ho. A možno to bola len obhajoba môjho mrznutia.
Autor:@dzusmin
YOU ARE READING
Spring Day
FanfictionDôvodom, prečo každý rok čakám na tento jarný deň, si ty. A tento jarný deň, je moje utrpenie, vďaka ktorému nedokážem poriadne žiť. Sužuje ma a škrtí ma. No zároveň je to jediný kúsok nádeje, vďaka ktorej chcem ešte dýchať.
