17.5.2020
Je to znovu o rok viac, čo ťa tu očakávam. O rok viac, kedy som bolestivo odpočítaval dni do toho dnešného. Ale štve ma to. Štve ma každá minúta, počas ktorej na teba myslím. Štve ma každý okamih, počas ktorého si uvedomujem, že som k tebe neuveriteľne pripútaný. A uvedomujem si aj to, že to neviem ovládať. Neviem sa prinútiť od teba odpútať. Jednoducho to nedokážem. A to ma robí neuveriteľne slabým a bezbranným. Neviem bez teba normálne existovať a to tu ani nie si. Je hlúpe, že som pripútaný k niekomu, kto sa už nevráti. Alebo vrátiš? Kedy sa vrátiš? Som smutný. Aj viac ako smutný. Netuším, čo všetko mnou ovláda, netuším, ako proti tomu bojovať. A aj po tom všetkom tu na teba čakám, tak, ako každý rok. Nenávidím tento moment, tento čas tečúci naokolo . Cítim jeho ťažkosť na dlaniach. To ako ma reže, keď mi preteká pomedzi prsty. Tá kovová chuť prehranej krvi mi každým dňom príde menej trpká. Je v poriadku, keď si zvykneš na niečo zlé? Ubližuješ mi. Tak veľmi mi ubližuješ, no aj tak ťa milujem. A možno je to práve preto, že ťa milujem. Prosím, vráť sa. Vráť sa skôr, ako ťa začnem nenávidieť. Nechcem ťa nenávidieť. Chcem byť len šťastný.
Autor:@dzusmin
YOU ARE READING
Spring Day
FanfictionDôvodom, prečo každý rok čakám na tento jarný deň, si ty. A tento jarný deň, je moje utrpenie, vďaka ktorému nedokážem poriadne žiť. Sužuje ma a škrtí ma. No zároveň je to jediný kúsok nádeje, vďaka ktorej chcem ešte dýchať.
