20.11.2016
Dnes som bol zazimovať náš domček. Niektoré dosky boli zničené, tak som ich vymenil. Bolo zvláštne robiť to sám, keďže vždy si to robil ty a ja som sa iba na teba pozeral a smial sa, keď si sa netrafil do klinčeka. No som rád, že som sa to konečne naučil aj ja. Vieš, za túto dobu som samostatnejší. Veci okolo robím sám. Aj to krásne okolie zapadlo do ticha. Keď sme boli spolu, väčšinou sme sa smiali, alebo len tvoja prítomnosť a môj pocit z nej bol hlasnejší, ako to okolie. Všade bolo ticho. Nebolo to sužujúce a nevypočuté ticho. Toto ticho bolo príjemné a ukľudňujúce. Jemne sa zharmonizovalo s mojimi myšlienkami a pomaly mi vyčisťovalo myseľ. Nikto tu nebol. No nebola to tá osamelá samota, ktorú pociťujem každý deň. Táto kráčala spolu so mnou a dotýkala sa ma, ako to nikto iný už dávno neurobil. Všade bol sneh, no nebol to ten krehnúci mráz, ktorý mnou každý deň prefukuje. Tento bol mäkký, jemný a krásny. Očaroval moju dušu. Konečne som v tejto nekonečnej zime našiel pokoj, po tom, čo si odišiel. Prvý krát. Aspoň raz. Snažím sa zaužívať si túto samostatnosť, no viem, že sa chcem dostať na druhú stranu zeme, držiac tvoju ruku. Nikdy som nebol rád sám, neznášam samotu. Stávam sa z nej osamelý. No s tebou som nikdy nebol osamelý. Ani keď som bol sám. Lebo som vedel, že tam niekde si. No teraz si ma opustil, nie len fyzicky. Necítim viac tvoju lásku. A to je to, čo ma najviac oslabuje. Nepotrebujem byť silný ani všetko zvládať, potrebujem teba. Chýbaš mi.
Autor:@dzusmin
KAMU SEDANG MEMBACA
Spring Day
Fiksi PenggemarDôvodom, prečo každý rok čakám na tento jarný deň, si ty. A tento jarný deň, je moje utrpenie, vďaka ktorému nedokážem poriadne žiť. Sužuje ma a škrtí ma. No zároveň je to jediný kúsok nádeje, vďaka ktorej chcem ešte dýchať.
