8

228 26 0
                                    

,,Lou?" zakričal som smerom do izby.

,,Áno?'' opýtal sa Louis, ktorý ešte stále sedel na mojej posteli a pozeral sa do neznáma. Ale to sa zmenilo, keď som do miestnosti vošiel ja. Jeho zrak sa uprel na mňa a čakal, čo zo mňa vypadne.

,,Nechcel by si so mnou a mojou mamou zájsť do neďalekého zábavného parku?"

Louis chvíľu rozmýšľal, ale potom dodal ,,Jasne. Prečo nie"

,,Super. Ja sa idem osprchovať"

,,OK. Ja sa idem tiež... Ale doma" doplnil, keď som sa ho chcel opýtať, či ide so mnou. ,,Za pol hodiny som späť"

~

Za tú pol hodinu som sa stihol iba osprchovať. Práve som si vyberal zo skrine oblečenie, keď do izby vošla mama zo slovami, že Louis je už tu.

Rýchlo som sa navliekol do čiernych riflí a károvanej košele. V kúpeľni som si upravil vlasy a s mobilom a peňaženkou som zbehol dolu.

,,Môžeme vyraziť" povedal som, už obutý.

Nastúpili sme do nášho čierneho Land Rovera. Mama dopredu a ja s Louisom dozadu

~

Cesta ubehla celkom rýchlo. Ani sme sa nenazdali a už sme vystupovali pred bránou s označeným FUN CENTRUM.

,,Jeden dospelý a dva detské" vypýtala mama lístky pri pokladni.

,,Bude to 10£"

,,Nech sa páči" Mama podala predavačke peniaze.

~

V parku sme strávili celé doobedie. Mama sa od nás oddelila hneď po príchode, takže sme na ňu nemuseli brať ohľad.

S Louisom sme blbli ako malé deti a navštívili sme snáď každú atrakciu, ktorá sa tam nachádzala.

Okolo štvrte sme sa vybrali domov. Hneď, ako auto zastavilo na príjazdovej ceste, vyskočili sme s Louisom von.

Naše nohy si to automaticky namierili do záhrady. Z dreveného domčeka na okraji som zobral futbalovú loptu a pustili sme sa do našej hry.

Vôbec sme pri tom neporušili všetky pravidlá. Dokonca sa nám podarili porušiť aj tie, ktoré neexistujú.

Keď už bolo nebo posiate drobnými hviezdičkami, schoval som loptu a prisadol som si k Louisovi, ktorý si medzi tým stihol sadnúť na trávu.

V tichosti sme pozerali na hviezdy. Bolo to okúzľujúce. Ale iba do vtedy, do kedy sa z vedľajšieho domu neozval krik.

,,Lou! Poď domov" zakričala na Louisa jeho mama.

,,Už budem musieť ísť. Maj sa" povedal mi.

,,Ahoj"

Louis sa vybral domov. V polke cesty sa však zastavil a vrátil sa ku mne. Rýchlo m pobozkal na pery a s úsmevom na perách sa pobral domov.

A mňa tam nechal samého s priblblým úsmevom na tvári.

----------

Po týždni je tu konečne nová časť. Naozaj ma mrzí, že nemohla byť skorej, ale bohužiaľ sa to nedalo. Teraz toho máme v škole strašne veľa. Ale sľubujem, že v stredu tu uvidíte ďalšiu kapitolu, v ktorej sa to už všetko začne rozbiehať.

Eva.x

You have to believe in everything (Larry Stylinson)Hikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin