Umenie liečiť

☽ 16 ☾

Clio

S mágiou sviečok som nemala priveľké skúsenosti, aj keď sa o nej hovorilo, že patrí medzi najstaršie druhy mágie, aké len ľudstvo pozná – zjavne pre jej priame spojenie so živlom ohňa, najspoľahlivejším zdrojom svetla a tepla. Niečo som o nej už čítala, ale nikdy som sa na ňu nijako priamo nezamerala. Teraz som do nej ale vkladala všetku svoju dôveru. Po ďalšom nepokojnom dni som bola rada, že sa mi Nia a Ryland pokúsili pomôcť. Pocity paranoje a nedôvery ma neskutočne vyčerpávali. Nedokázala som dávať pozor ani v škole, myseľ mi stále blúdila medzi udalosťami sobotnej noci. Keď som privrela oči, videla som pred sebou horieť špiritistickú dosku a z tieňov sa škeriaceho Tiberia.

V škole som skončila skôr a pred príchodom sem som ešte zašla domov. Mala som pocit, že sa tam potrebujem na chvíľu zastaviť. Bolo to jediné miesto, kde som sa cítila aspoň trocha bezpečne. Menší problém nastal pri odchode. Kalif sa mi doslova zavesil do nohy a nechcel mi dovoliť odísť bez neho. Darmo som ho odháňala a pokúšala sa prekĺznuť von dverami, riskoval, že ho do nich privriem, len aby sa dostal ku mne.

Práve preto teraz s tichým pradením ležal na zemi medzi mnou a Niou. My dve sme sedeli naproti sebe, okolo nás kruh horiacich čiernych sviečok a po zemi rozosiate čierne korenie. Redakciu napĺňala jemná sladkastá vôňa horiacej dračej krvi. Netuším, koľko času sme tu mohli stráviť. Pojem o svete naokolo seba som stratila na samom začiatku, keď sme si naproti sebe sadli. Museli sme sa čo najviac uvoľniť, vypustiť zo seba napätie a utíšiť naše myšlienky. Môj pokoj ale vždy trval iba krátku dobu. Nemohla som sa sústrediť na dýchanie, na Kalifa... na nič upokojujúce. Iba na dôvod, ktorý ma sem dnes priviedol.

Uzemniť moje myšlienky mi opätovne pomohol príjemný tlak na ramenách. Teplý dotyk veľkých dlaní, rušení chladom mnohých prsteňov. „Všetko je v poriadku," zašepkal Ryland. Cítila som, ako si čupol za mojim chrbtom. „Ide ti to skvele."

Nia mi vysvetlila, že neočakáva po mne nič náročné. Mojou najťažšou úlohou bolo ovládnuť vlastné myšlienky a upokojiť ich. Pokojne dýchať a nenechať sa prevalcovať vlastnými pocitmi neistoty či strachu. Pomaly a postupne som si mala do mysle pustiť obraz ochrannej energie, ktorá ma musela celú pohltiť. Obaliť každý kúsok môjho tela. No vždy, keď som pocítila začínajúce príjemné teplo, niečo ma vyrušilo.

„Už nevládzem," riekla som napokon. Bola som vyčerpaná, nedokázala som sa znova a znova sústrediť. Veľmi som sa snažila, ale každý ďalší neúspech ma stál mnoho síl. Do každého kúsku tela sa mi vkrádal pocit paniky a uvedomenia si, že ak to nezvládnem, nič sa nezmení. Zostanem prestupovať na mieste. „Doniesol by si mi, prosím, pohár vody?"

„Samozrejme." Pohladil ma po ramene a vstal. „Nia, prinesiem ti niečo?" Počkali sme, ale ona na jeho slová nereagovala. Zostala plne sústredené, ruky mala zložené v lone a oči držala privreté. Potrebovala ochranu rovnako ako ja, údajne takisto pociťovala nepokoj a bála sa, že k niečomu dôjde. Voči mne ale mala výraznú výhodu – svoj talizman zo sobotňajšej noci, prsteň z ebenového dreva.

Ryland sa s pohárom vody vrátil behom niekoľkých sekúnd. Vypila som ju takmer na jede hlt, natoľko dobre mi osvieženie padlo. Načiahla som sa pritom za Kalifom a prečesala mu jemnučkú srsť na chrbátiku. Zapriadol hlasnejšie, ešte lepšie sa pritom naťahujúc.

„Nezaberá to," zašepkala som čo najtichšie, aby som Niu nerušila. „Neviem to dostať z hlavy a dostatočne sa upokojiť. Stále ma mátajú nejaké myšlienky." Na rituál, na Tiberia, na Michaela a hlavne, či je on v poriadku. Podarilo sa mi ho síce včera presvedčiť, aby si vzal talizman, ale... „Veľmi sa bojím o Michaela."