Umenie liečiť

☽ 22 ☾

Michael

Volala som s mamou, skoro umrela od šťastia, keď som jej povedala veľké novinky. Troška ju sklamalo, že si nebol doma a nemohla s tebou hovoriť, takže si ťa odchytí nabudúce.

Skvelé, nemôžem sa dočkať. Stále mám v živej pamäti jej vypočúvanie, keď sme jej povedali, že sa sťahujem k tebe.

Odmietala nám veriť, že to nerobíme z nejakej nečakanej núdze. Už sa zjavne videla v roli starej mamy.

Nič proti nej, mám ju veľmi rád, to vieš. Ale mám pocit, že keby aj nejaké vnúča má, to by skôr úspešne vychodilo všetky školy, než poriadne spoznalo svoju babku. Predsa len to nevyzerá, žeby sa chcela vrátiť do Štátov.

Kto vie, možno vnúča by ju domov pritiahlo...

Pousmial som sa nad displejom, vracajúc si mobil vo vrecka nohavíc. Zostávalo mi tak päť minút, než príde metro. Konečne som mal po celom dni namierené domov za Clio. Už nás čakalo len pečenie a potom príjemný večer. Do postele sa zjavne poberieme pomerne skoro, keďže vlak do Bostonu nám odchádza krátko pred štvrtou ráno. So skoro štyrmi hodinami cesty budeme v meste tak akurát, aby sme na pol deviatu prišli k našim a nestrácali tak zbytočný čas.

Dnešok bol znova až priveľmi dlhý a vysiľujúci. Hlavne ak som strávil ešte skoro dve hodiny v nemocnici. Marcia so mnou skoro vôbec nehovorila, skrátka nevládala, ale za ruku ma držala tak pevne a odhodlane, že mi trhalo srdce odchádzať. Zostal som teda, až kým ma sestričky už neposlali pred večernou vizitou preč. Výslovne som jej pred odchodom zakázal počas víkendu zomierať. Sľúbil som, že v pondelok prídem a ešte pred odchodom poprosil sestričky, aby mi určite niekto zavolal, keby sa, nedajbože, niečo stalo.

Možno by vnúča pritiahlo do mesta aj tvojich rodičov. Cez leto nám predsa spomínali, žeby sa sem možno aj presťahovali, aby boli bližšie k nám. Mohli by sme sa vídať častejšie, to by bolo skvelé pre obe strany.

Mám to brať tak, že prídem domov a miesto pečenia ideme pracovať na vnúčati?

Metro prišlo akurát včas. Padol som na prvé sedadlo čo najbližšie ku dverám, znova berúc do rúk mobil. S Clio mi cesta utečie určite rýchlo.

Zvládneme obe. Kým bude naše dielo v trúbe, odskočíme si do spálne.

Popracovať na diele číslo dva...

Miloval som si ju doberať, keď prišlo na takúto tému. Vedel som, že to nemyslí vážne, obaja sme mali ešte omnoho iné priority. Deti môžu prísť o niekoľko rokov neskôr, keď budeme obaja lepšie a stabilnejšie zabezpečení. A hlavne po svadbe. Mama by zjavne nerozchodila, keby sa z nás stali rodičia ešte pred sobášom. Nie, žeby priveľmi lipla na vierovyznaní a nejakých duchovných pravidlách, ale stála si za názorom, že dieťa by malo prísť už do oficiálnej rodiny. Mne na tom absolútne nezáležalo, dieťatku by som sa určite nebránil ani pred sobášom, keby sa náhodou prihodilo, ale kam sa náhliť?

Chcel by si?

Raz určite áno, pokojne aj viac ako jedno.

Bol by z teba úžasný otec, som si istá.

A ty by si bola ešte lepšia mama.

A Kalif naša dokonalá pestúnka.

Zatiaľ sme si nevšimli, žeby bol žiarlivej povahy. Zjavne preto, že nemal na koho žiarliť, našu pozornosť sme venovali jedine jemu, ale kto vie, ako by to bolo s príchodom niekoho ďalšieho. Či by sa aj novému členovi rodiny tak horlivo túlil ako zväčša k nám.