Umenie liečiť

☽ 98 ☾

Clio

„Mikey..." Prstami pravej ruky som mu z čela zhrnula niekoľko kučier, sklonila hlavu a pobozkala ho. Už ani sama neviem koľký krát. Oči som upierala výhradne na jeho tvár. Nevládala som sa prizerať na výrazy tvárí naokolo nás.

V tej chvíli nebol koniec koncov nik dôležitejší než on.

Snažila som sa byť trpezlivá a dopriať mu čas. Skrátka vyčkať, než sa preberie a konečne sa na mňa pozrie. Ako ale minúty ubiehali a za oknami Rylandovho bytu zapadlo slnko, ja som padala stále hlbšie do priepasti plnej zúfalstva a strachu. Bratia stále postávali na mieste, kde sa zjavili prvýkrát, zatiaľ čo Ryland, Nia a Daysha sedeli za našimi hlavami. Hovoriť sa ku mne nesnažil nikto z nich. Vedeli, že ich aj tak nepočúvam.

Kalif ležal stále spokojne usalašený na jeho hrudi, len kúsok od mojej hlavy. Chvíľami potichu zamňaukal alebo sa ponaťahoval, až sa labkami dotkol môjho líca – úplne akoby ma chcel pohladiť a povedať mi tak, že všetko bude v poriadku.

„Mohol by som sa k vám pridať?"

Myklo ma, keď niekto konečne prehovoril. Vyčerpane som zodvihla hlavu a pozrela na šarlatána, ktorý očakával moju reakciu s doslova nečitateľnou tvárou. Prikývla som a sledovala, ako trocha váhavo prekročil hranicu magického kruhu. Všetky sviečky naokolo nás medzičasom dohoreli. Na podlahe po nich zostali len kôpky čierneho a bieleho vosku.

„Ukáž ľavú dlaň."

„Som v poriadku," odbila som ho. Pokýval hlavou a pokojným hlasom svoje slová zopakoval ešte raz. „Vážne mi nič nie je."

„Nebuď zbytočne tvrdohlavá." Prevrátila som očami, ale napokon mu dovolila, aby mi pomohol sa posadiť. Opatrne som roztvorila ľavú dlaň, ktorá bola stále plná úlomkov sklenej gule. Boli pokropené čerstvou aj zaschnutou krvou, niektoré som mala stále zabodnuté do mäsa. „Z diaľky to pôsobilo horšie."

„Veď ti vravím, že som v poriadku."

Už-už som chcela ruku stiahnuť späť, keď jeho stisk okolo môjho zápästia zosilnel. „Dovoľ mi pomôcť ti." Na chvíľu obrátil hlavu a kývol na Michaela. „Pýtal sa ma, čo má robiť po mojej smrti. Ale netušil som, čo mu povedať. Jedine toľko, aby zostal čo najdlhšie na lodi."

„Takže tá potápajúca sa loď mala niečo spoločné s tvojou smrťou?" Spomínala som si na ňu z môjho sna tesne po operácii zápästia. Tiberius ma vzal na akúsi loď, ktorá sa ku koncu začala pod náporom neznámeho výbuchu potápať.

„Doslova som sa potopil spolu s ňou." Bruškom palca mi pohladil zakrvavené zápästie a potom pozrel smerom k Rylandovi. „Mohol by mi niekto priniesť pinzetu, prosím?"

„Idem," ponúkla sa Daysha okamžite. Videla, že Nia od Rylanda zjavne odísť nemôže a rozhodne ani nechce. Chvíľami to vyzeralo, že on sa pri vedomí drží už len vďaka jej podpore. Bol viditeľne veľmi vyčerpaný, ale kvôli Michaelovi musel stále pokračovať.

To, kedy Daysha prišla alebo prečo vôbec prišla, som sa doposiaľ nedozvedela. Nemala som silu sa jej vypytovať a ona sa nehrnula do vysvetlenia. Obe sme usúdili, že bude aj lepší čas na to, aby sme si to vyjasnili.

„Bude dobrá? Umyla som ju," povedala po návrate a podala pinzetu šarlatánovi. Ruka sa jej pritom viditeľne triasla.

„Skvelé, ďakujem ti." Znova obrátil pozornosť ku mne. „Ty len nehýb rukou, dobre?" Uisťujúco sa na mňa usmial a povyberal mi z dlane úlomky skla. Tie, ktoré som mala zapichnuté pod kožou, opatrne vytiahol za pomoci pinzety.