The Last Love

1.časť

„Bolí to?„ Spýtala sa ma moja malá sestrička.

„čo ma má bolieť ?„

„No predsa tá láska. Maminka mi povedala že už celý deň plačeš a nechceš jesť."

„Kimy pochopíš keď budeš väčšia. Chod do svojej izbičky mi niečo nakresliť. „

„Dobre idem ale už neplač , lebo budem aj ja plakať. „

Tá otázka ma zarazila. Nevedela som jej odpovedať na tú otázku pretože sama neviem čo v sebe cítim. Možno je to bolesť no možno je to aj niečo čo neviem opísať . Ten pocit mi zabraňuje jesť , piť a vládať žiť. Moje srdce bije ako o život, moje telo sa jemne chveje a kvapky slz mi jedna za druhou padajú do vankúša ako hrášky. Už 2 deň som ako bez duše. Myseľ mi stále behá okolo človeka ktorý mi toto zapríčinil. Človek ktorý bol mojím životom. Zobral mi to čo mi patrilo a to moje srdce. Zahrával sa sním ako s bábikou a potom? Potom mi ho jednoducho vrátil celé zničené . Celý deň sa pýtam čo mám robiť. Mám spáchať samovraždu? Alebo si mám ublížiť aby som tú bolesť menej cítila? Nedokážem to! Veď predsa je tu moja mala Kimy , moje malé slniečko radosti ktoré ma robí šťastnou. Ďalej je tu môj tatko a mamka , tým by som asi ublížila najviac keby som odišla od nich. Zrazu sa mi pomalinky otvárali dvere od mojej izby a v nich stála moja mamka. Videla som na nej že utrápená z toho ako mi je. V ruke držala pohár džúsu a na tanieri rohlík z džemom. Súcitne na mňa pozerala a v očiach som jej videla tú nádej že konečne budem jesť. Nemala som vôbec chuť , už pri pomyslení na jedlo sa mi dvíhal žalúdok. No kvôli nej som sa na ňu usmiala a uvoľnila som jej miesto v mojej zaslzenej posteli. Ona priskackala ako srnka s tým jedlom a celá vytešená pozerala na mňa ako to jem. Bolo mi to divné no a aj predsa nepríjemné že čumela na mňa ako na svätý obrázok ale moc som to neriešila. Po 2 dňoch som mala v sebe jedlo! Myslela som si že mi nebude chutiť, ale ako náhle som zahryzla do rohlíka , moje chuťové poháriky sa obnovila a ja som to do seba hltala! Moja mamka bola šťastná keď počula ako posledná kvapka džúsu mi stekala do žalúdka.

„ Chutila ti anjelik? „ Spýtala sa ma mamka.

„Pravdaže mami , od teba mi vždy všetko chutilo. Ďakujem!"

„Nemáš zač Emily . Nezabudni že ťa ľúbim."

„Aj ja teba mami."

„A Emily? Vonku je krásne mohla by si Becky zobrať na prechádzku. Prospelo by to aj tebe."

„Porozmýšľam o tom mami."

Zatvorili sa dvere od mojej izby a ja som zrazu začala rozmýšľať nad tým či by som naozaj nemohla ísť vonka s naším psom. Veď predsa je krásne a ja nemôžem celé letné prázdniny preplakať v mojej posteli. Chcela som si zobrať môj župan ktorý bol zavesený na posteli , ale ako náhle som sa postavila na nohy , moje telo pocítila mrazivý šok . Rýchlo som po špičkách chytila župan a skackala som smerom do kúpeľne. To čo som tam videla ma zarazilo viac než dosť. Bol tam...