The Last Love

11.časť

Stál pred kuchynskou linkou s hrncom na varenie a na sebe mal kuchársku čapicu a zásteru. Vyzeral ako moja mama keď každý deň varí obed. Myslela som si, že to už nemôže byť horšie. Ako náhle sa otočil videla som len jeho zadok a pod zásterou nemal nič. Oči mi skoro vybehli z jamiek. To je taký blázon. Pomalinky som sa k nemu blížila a naraz som vypla hudbu.

„ PREBOHA! Vystrašila si ma na smrť! Myslel som si, že si dáš sprchu alebo niečo."

„ Chcela som si dať. A práve v túto chvíľu ľutujem že som si ju nedala hah."

„ No vieš čo! Akože týmto si mi chcela naznačiť , že JA nemám dobrú ritku?!"

„ Ach taká empatia."

„ Tak za toto zaplatíš! Ešte budeš o mne hovoriť aký som krásny."

„ Ani v tom najkrajšom sne."

Začal sa ku mne približovať aj s hrncom a varechou. Myslela som si že tam má iba nejakú zeleninu nahádzanú. No on sa rozhodol robiť palacinky a ja som už tušila kde to skončí. Na varechu si dal troška polevy a ja som sa rozbehla von na záhradu.

„ Tak povieš že som dokonalý či nie?"

„Zabudni! Aj tak ma nechytíš haha."

„No veď ty uvidíš!"

Rýchlo som sa schovala za strom ktorý bol pri bazéne. Čakala som kedy ho niekde uvidím no stále som ho nevidela a ani nepočula. Po 5 minútach som pomalinky vyšla. Zdalo sa mi, že za sebou niečo počujem. Obzrela som sa on na mňa vyskočil. Zľakla som sa a pošmykla rovno na dlaždiciach pri bazéne. Naraz som ucítila ľadovú vodu na mojom tele a voda sa mi liala do pľúc. Začala som sa topiť a spanikárila som. Chcela som vyliezť na hladinu. Nedalo sa mi pretože telo ma stále ťahalo na dno. Nevládala som a už som nevnímala okolie. Moje pľúca pomaly zapĺňala voda. Zrazu som pocítila niekoho ruky na tele ako ma ťahajú von. Pravdaže kto iný by to mohol byť ako Alex. Ako náhle som sa nadýchla vzduchu začala som vykašliavať vodu a vracať všetko čo som mala v sebe.

„ Kedy si mi chcela preboha povedať že nevieš plávať?!"

„ A ako?! Keď som za tú hodinu som nemala čas a jediné čo si robil , tak si behal nahý po dome alebo si ma naháňal z polevou na palacinky!"

„Prepáč. Nechcel som. Pod ideme do domu a usušíme ťa."

Zobral ma na ruky. Bola mi strašná zima a chcelo sa mi spať. Pomalinky som zaspávala v jeho náručí a počúvala jeho srdce. Na pár sekúnd som otvorila oči. Prezerala som si ho a nevedela som sa ho nabažiť. Bol tak dokonalý. Jeho oči boli upreté na dvere akoby si myslel že pohľadom ich otvorí. Z tela a vlasov mu padali kvapky vody a ja som cítila každý jeho sval na mojom chladnom tele. Už som nevedela držať v sebe to nezbedné dievča ktoré chcelo vyletieť von. Chcela som ho pobozkať a byť v jeho náručí.

Po chvíľke ma už ukladal na posteľ a podával mi zopár uterákov.

„ Neboj. Môžeš sa zobliecť ja sa nebudem pozerať. Nie som perverzák . A ak chceš môžem ísť aj von z izby."

„Pohode. Mne to nevadí."

„ Ou! Tak dobre. No ale sa otočím dobre?"

„Ako chceš."

Otočil sa smerom k stene. Bol taký zlatý akoby nikdy nevidel nahé dievča. Postavila som sa a pomalinky som sa vyzliekala. Oblečenie som hodila vedľa neho. Začudoval sa čo robím no akoby to neriešil. Už som to nemohla vydržať a nedokázala som sa predstierať. Bola som iba v spodnom prádle a on to aj tušil. Začala som si ho obzerať. Jeho zadok bol naozaj úžasný. Neviem kedy si stihol na seba hodiť boxerky ale dokonale tvarovali jeho zadok. Odhodlala som sa k nemu priblížiť a chytiť ho za zadok.

„ Ou! To čo má byť?!"

„ Hmm fakt ho máš dobrý."

„Ja som ti to hovoril. A nechcela si mi veriť."

„Nikto asi nemá tak dobrý ako ty. Aspoň som taký ešte nevidela."

„Tak sa pozri do zrkadla."

Zrazu ma chytil poriadne za zadok. Adrenalín v tele mi stúpil a začalo mi byť čo raz teplejšie. Jeho dych som znova cítila na mojich perách a jeho ruky na mojom zadku. Začal mi bozkávať krk a pomalinky šiel čoraz nižšie a nižšie...