The Last Love

2.časť

Bol tam môj kocúr Lucky. Celá kúpeľňa bola zaplnená penou a Lucky si tam s prosebnými očami sedel v kúte a čakal kedy ho niekto vyslobodí z toho pekla. Keby som bola na jeho mieste , tak by som si priala fakt zomrieť. Zobrala som ho nežne do náručia a snažila som sa ho upokojiť. Chudáčik , tú penu mal aj v ušiak. Položila som ho na moju posteľ a rýchlim krokom som vbehla do Kiminej izby.

„ Kim?! Môžeš mi prosím ťa vysvetliť prečo celá kúpeľňa vyzerá ako keby sa tam vyvracal jednorožec?! „

„ No ja som chcela vykúpať Luckyho , pretože bol špinavý a ty si bola celé dni v posteli a nevšímala si si ho. „

V tom momente môj hnev zmizol. Vrúcne som ju objala a jediné čo som sa zmohla bolo slovko „Ďakujem“ . Za tie dni som si neuvedomovala že tu mám niekoho kto ma potrebuje a nielen Luckyho a Becky ale aj Kim a mojich rodičov. Po hodine a pol som si mohla konečne priať sprchu ktorú som si naozaj zaslúžila. Bol to úžasný pocit. Na moje zničené telo padali vlažné , jemné kvapky vody. Ktoré sa hrali s mojim telom neopísateľný tanec. Moja myseľ už nebola plná a ubolená spomienkami ktoré som mala. Bola uvoľnená a spokojná tak, ako moje telo. Z relaxu ma vytrhol krik môjho otca.

„ Emily?! Ja nechcem byť zlý! Ale prosím ťa mohla by si viac šetriť tej vody?! „

Neodpovedala som mu radšej , lebo  som sa nechcela hádať. Vypla som vodu. Moje dlhé , hnedé vlasy som si zabalila do uteráka a na seba som si prehodila župan. Moju izbu už osvetľovalo letné slnko. Rozhodla som sa , že sa pôjdem pozrieť na balkón ako sa majú moji susedia. Ako vždy pani Rossová si tam sedela vo svojej záhradke a užívala si svoje kvetinky ako si ich krásne vypestovala. A pán Ross? On je úplný optimista . Nič ho nerozhodí a ani nevyvedie z mieri. Keby bolo koniec sveta , tak si neviem ani predstaviť ako zareaguje. Chcela by som byť takým človekom . No kto by nechcel? Pozerala by som sa na svet ružovými okuliarmi. Nič zlé by som neriešila a ani nič zlé by mi neublížilo. Takých ľudí si vážim a aj pravdaže obdivujem. Bolo už dosť hodín a ja som nechcela venčiť Becky v neskorej hodine. Cítila by som sa divne. Pretože v terajšej dobe sú také dievčatá  ako ja  už v meste s chalanmi a majú niekoľko promile v krvi. No pravdaže sa nepriznávam žeby som chcela byť taká. Robila by som hanbu nielen rodine ale aj sebe a o to nestojím. Možno preto ma Zac poslal k vode. Nechcel slušné dievča. Chcel takú ktorá sa rada zabáva , pije a druhy drog pozná lepšie ako on sám. Keby sa ma niekto spýtal či som sa mala pri ňom dobre a bola som pri ňom šťastná neodpovedala by som tak rýchlo. Najskôr by som sa zamyslela koľko faciek a rán som dostávala od neho za malé chyby ktoré som urobila nielen ja ale aj on. Chcelo sa mi znovu plakať. No zadržala som to a šla som sa radšej obliecť. Zo skrine som si vytiahla kraťasy , tielko a mikinu , pretože som vedela , že vonka sa zdržím o čosi dlhšie. Zo stolíka som vytiahla obojok a vodítko a zavolala som Becky. Ona už vedela že pôjdeme von. Čakala pred dverami a vrtela chvostom ako najrýchlejšie mohla. Obula som sa a mohli sme vyraziť. Ulica bola prázdna. Nikto nikde. Bolo 19:00 ,  piatok a pochybujem žeby sa v tejto hodine a v tento deň potuloval niekto po ulici zo psom . Pravdaže iba ja. Nevadilo mi to , lebo som mohla aspoň lepšie a dlhšie sa poprechádzať. Prečo lepšie? Pretože keď som vonka poobede je tu veľmi veľa ľudí a ja to neznášam. Bojím sa ich. Nepoznám ich a oni nepoznajú mňa no predsa zazerajú akoby nemali kúska charakteru. Becky bola nervózna. Čo sa moc často nestáva. Začala štekať a ťahať ma za šnúrky.

„Becky! Fuj to! Pusti ma! Šibe ti? Prestaň!“

Zrazu spoza ulice vyletelo auto ktoré malo na plno hudbu a ja som nevedela čo mám robiť. Becky sa mi vytrhla a utiekla. Chcela som ísť za ňou , no tomu auto som sa už nevyhla. Stalo sa to čo nemalo...

Za chyby sa ospravedľňujem a pravdaže sa ešte zlepšujem! :3 A beriem  aj kritiku :)