The Last Love

5.časť

Ako náhle som prišla domov , celý dom rozvoniaval samými dobrotami. No čo najrýchlejšie som chcela zavolať Alexovi a vysvetliť si to sním.  Keďže som bola dlhšiu dobu v nemocnici , tak môj mobil neobsahoval žiadny kredit. Pravdaže som ho minula na internet, aby som bola v akom takom kontakte zo svetom. Mamina už videla že som nervózna.

„Emily? Môžeš mi povedať prečo nejdeš obedovať?“

„Mami. Och! Urobila som hroznú vec. A najradšej by som bola zato v pekle.“

„Emily?! Nechcem na teba kričať , ale čo si urobila?“

„ Odsúdila som niekoho bez toho aby som ho vypočula.“

„  Emily. Už od malička sme ťa učili , že čo zlé spravíš tak to máš aj napraviť . Nech máš akokoľvek veľké ego. Záleží ti na sebe alebo na tom človeku?“

„ Áno mami ja viem...“

Na otázku som jej neodpovedala , pretože som sama nevedela či mi záleží na sebe alebo na cudzom chalanovi ktorého som videla raz v živote , aj to som ho vyhodila hneď po 5 minútach. Radšej som nato ani nemyslela. Zobrala som ocinovi mobil , napísala som číslo ( pravdaže som sa klepala ) a dala som vytočiť. Zvonilo. 1 zvonenie , 2 zvonenie. Už som chcela zložiť keď zrazu sa ozval.

„Prosím? „

„ Hm Ahoj? Tu je Emily Parkerová . Tá baba čo si ju omylom zrazil.“

„Ou takže si ho našla a prečítala. To som veľmi rád.“

„ Veľmi sa ospravedlňujem a chcela by som to nejako odčiniť. „

„ Môžeš. Tak že pôjdeš so mnou von. Na večeru alebo niekde si sadnúť.“

„ To ma chceš pozvať na rande?“

„No ak to tak chceš volať . Pre mňa , za mňa nech je to aj rande. Tak dnes o 19:00 prídem po teba. Ahoj“

„Ale ja počkaj ne..“

Ja? A On? Spolu? Večer? To nie je možné. Chalan ktorý ma skoro zabil NECHTIAC ma pozval na rande? To sa mi len sníva. Neviem prečo, ale začala som sa usmievať a škeriť. Rodičia a sestra pozerali po mne a už vedeli o čo sa jedná.  Bola som celá bez seba . Nevedela som čo mám skôr urobiť. Či si mám ísť vybrať oblečenie alebo sa ísť upraviť.  Vlastne? Čo si ja oblečiem?! Veď ja nemám si dať čo na seba. Budem pred ním vyzerať ako chudera , bezdomovec. Och! Počkať? Prečo som s toho až tak moc hrr. Nie nepáči sa mi , určite nie. Nesmiem sa doňho zamilovať . To je moje prvé a posledné pravidlo. Ale aj tak. Musela som zapôsobiť , veď som predsa žena. Rýchlo som sa šla osprchovať a začala som vyberať oblečenie. Rozhodovala som sa medzi sukňou alebo šatami. Chcela som vyzerať slušne a pritom elegantne a sexy. Nakoniec som sa rozhodla pre jemnú , krémovú sukňu s hnedým opaskom a navrch som si vzala svetrík , pretože som nevedela kedy sa vrátim. Nechcela som sa namaľovať moc vyzývavo , pretože som nechcela byť ako veľkonočné vajíčko. Vlasy som si jemne natočila a nechala som si ich rozpustené. Ešte topánky  a už som mohla aj ísť. Bolo 18:58 a zdola som počula ako Becky štekala a to bolo znamenie, že už je tu. Bola som celá bez seba a v bruchu som mala motýle. Obula som si topánky na vysokom podpätku a opatrne som kráčala dolu schodmi aby som pri ňom nepristála tvárou.  Konečne som bola vedľa neho, mamka mi dávala zopár peniažkov a mohli sme vyraziť. Zrazu zastal a moje srdce začalo silnejšie byť. Nevedela som čo mám od neho čakať. On sa len usmial a zrazu mi ukázal...