The Last Love

7.časť

Nikdy som nevidela tak krásny výhľad na mesto. Každú ulicu každý dom a každú bytovku som videla do poslednej botky. Všetko bolo vysvietené a moje srdce sa rozbúchalo keď ma Alex objal zo zadu a do ucha mi pošepkal „ Zlato. Toto je iba pre teba. Si oveľa ale oveľa krajšia ako tento výhľad. Tvoje oči žiaria krajšie ako toto mesto. Si krajšia ako tento svet. Si dokonalá. „ Nevedela som čo mám povedať. Nechcela som sa doňho zamilovať a ani som nemohla. No v žalúdku som mala kŕdeľ motýľov ktoré lietali ako z myslov zbavené.

„ Páči sa ti to?"

„Pravdaže áno je to krásne."

„ A mám ešte niečo pre teba. Pod ukážem ti."

Viedol ma na nejakú čistinku. Nevidela som čo je pre dnami , pretože už bola aj hmla a padala rosa. Zazrela som iba niečo svetielkujú predo mnou.

„ Dúfam že máš rada tropické ovocie a aj čínu. Nie som moc dobrú kuchár."

„ Počkaj. Ako čo? Nechápem."

„ Pozri sama. „

„Vau.."

V zapätí som nevedela čo mám povedať. Večera pod šírim nebom? To ešte nikdy nikto pre mňa nespravil. Okolo deky boli kvety. A na deke bol vychladené šampanské, jahody a aj tie tropické ovocia čo spomínal. Na strome boli zavesené lampióny a sviečky v tvare srdca boli pod nimi. Alex mi zobral ruku a viedol ma na deku. Už som sa nebála čo sa stane. Pretože to čo pre mňa spravil on a to ma videl raz , tak to ešte nikto.

„ Máš na niečo chuť princezná?"

„ pravdaže mám. Je tu toho dosť . Neviem ani odkiaľ začať."

„ A čo tak by si mohla začať s tým, že túto červenú , veľkú a len pre teba ružu dáš do vody. Je tam pri sviečkach.

„ Ďalšia ruža? Je krásna no nemusel si si robiť starosti."

„ To nie je starosť je to radosť. Pretože keď vidím ako sa usmievaš tak mňa to robí šťastným. A utekaj lebo uschne ty trdlo."

Nevedela som že on je až taký romantik. A ani som nevedela že vie niečo také krásne povedať žene ktorú pozná len krátko. No nechala som to tak a radšej som tu ružu šla dať do vázy z vodou. Keď som už chcela ju vložiť do vody , zazrela som krabičku. Bola celá biela a na vrchu bola červená mašľa. Zobrala som to do ruky a videla som tam papierik a na ňom napísane „ pre Emily" . Chcela som mu zakričať , že je tú nejaká krabička s takým istým menom ako mám ja , ale to by som asi vyzerala ako blondína , pretože to bolo jasné, že je to pre mňa. Zobrala som ju a utekala som za Alexom.

„ Hm Alex? Môžeš mi vysvetliť čo je toto?"

„ Otvor a uvidíš."

Poslúchla som ho. Pomaly som otvárala krabičku. Nechcela som mašľu a ani tú krabičku nejako poškodiť , takže som bola opatrná. Myslela som si že tam zas bude nejaký kvietok, alebo pri jeho zmýšľaní zabalená lyžička na dezert. No nie. Bola to strieborná retiazka v tvare srdca a na ňom bolo napísané „ Forever" ( navždy). Môj úsmev sa rozžiaril ešte viac ako za celý večer. Moje oči iskrili ako hviezdy a moje telo chcelo vzlietnuť do neba.

„ Páči sa ti to? Dúfam že áno. Neviem aký máš vkus ale mne sa páči čo povieš?"

„ Si blázon! Je krásna! „

„ To som rád že sa ti až tak páči že z toho musíš kričať hah. Daj dám ti ju na krk.

„ Si vtipný vieš? A ďakujem za ňu. „

„ Toľko irónie v jednej vete som dlho nepočul. Nemáš začo. Chcem aby si na tento večer nezabudla."

„ To nezabudnem."

Vlasy som si dala na bok aby ju mohol pokojne dať na krk. Zrazu som zacítila jeho ruku na mojom ramene. Pomaly no nežne mi dával dolu svetrík aby som mala nahé rameno. Jeho nežné a mäkké pery sa dotkli mojej pokožky. V tele sa mi rozprúdila krv a aj adrenalín o troška viac vstúpol. Jeho teplý dych som cítila na ramene. Bol neodolateľný. Nepoznal ma ale vedel čo na mňa platí. Moje telo mi zaplavoval bozkami a ja som nevedela odolať. Bola som akoby odtrhnutá z reťaze...