The Last Love

19.časť

V tom aute sedela Ivana a nejaký chlap. Nikdy v živote som ho nevidela a ani v blízkosti Alexa. Chcela som vedieť , prečo oni majú presne to auto čo ma zrazilo a prečo sedia vňom oni dvaja a nie Alex. No radšej som to nechala tak. Chcela som Alexa vymazať zo svojho života.

Po 4 mesiacoch

„ Hej ty! Kedy mi už do čerta donesieš to posraté pivo?! Už tu čakám minnimálne 20 minút!"

„Prepáčte už idem."

Po 4 mesiacoch sa môj život radikálne zmenil. Konečne som sa osamostatnila. Mala som nejakú inú možnosť? Nie. Domov som sa nechcela vrátiť pretože by som teraz čakala nejaké decko. A Alex? Oňom som nepočula odvtedy, odkedy so odišla z mesta. Teraz bývam sama v New Yorku v jedno izbovom byte a je mi fajn. Pracujem v bare ako čašníčka za celkom dobrý plat. Nesťažujem si , len keby tu neboli tak nechutný chlapy ako sú týto.

„Nech sa páči..tu je vaše vychladené pivo ako ste si priali. Ešte niečo Vám prinesiem?"

„Nemohla by si mi dať seba na jednu noc cica?"

„Hah uhádol ...NEMOHLA!"

Toto sú chlapy. Najradšej by som bola lezba. No niesom. Chlap na žene nič iné nevidí len zadok , prsia a najradšej by pretiahol všetko čo sa hýbe... a to nehovorím len o ľudoch.

Čakala som kedy odbije 22:00 a ja konečne otvoril dvere a zamierim si to rovno domov a do mojej sladkej postele. Naraz mi zazvonil mobil.

„Prosím?"

„Emily? Ahoj tu je Katrin...nudím sa doma čo keby sme šli niekde do mesta sa zabaviť. Vieš keď je ten piatok."

„Ahoj Katrin..čakala som kedy mi zavoláš a opýtaš sa túto otázku pretože sa ma ju pýtaš každý piatok. Vieš čo? Pred pár minútami som sa tešila do postele až pokým si mi nezavolala."

„Takže to berem ako áno. O pol 12 ťa vyzdvihnem pred tvojím domom a nemeškáááááj."

Chcela som niečo povedať ale ona mi musela zrušiť. To je celá Katrin. Zoznámila som sa sňou asi 2 týždne po tom ako som prišla do New Yorku. JE to veľmi bláznivé dievča. Máme podobné životy a asi aj to nás spojilo. Robí vtom istom bare ako ja len mala teraz volno. Je to štíhle dievča s dlhými kučeravými vlasmy. Má nádherné modré oči a jej povahu pomaly žere každý chlap na planéte. No je to vysnívané dievča ktoré by chcel mať každý chlap. Je veľmi svojská a nedá si len tak po hlave skákať. Ale vie byť aj dosť odvážna a vie čo na chlapov ide. Pravý opak mňa.

O pol 11 som vchádzala do bytovky, keď som počula ako sa ZAS hádajú susedia čo bývajú o poschodie vyššie. V tej chvíly som bola šťastná , že aj niekde idem. Nie je dňa , kde by sa oni 2 nehádali. Ale keby sa hádali aspoň o dôležitých veciach a nie o takých blbostiach. Napríklad minule sa hádali otom , kto mal viacej jedla na tanieri ako ten druhý. No pochopíte? Keby ja som bola v blízkosti chlapa , tak ani pomaly nejem aby som priňom nevyzerala nenažrato a nie sa ešte sním hádať kto má viac jedla a kto sa viacej najedol!

Otvárala som dvere keď zrazu som počula zvuk. Plnou čiarou na mňa vyskočila moja fenka Sierra. Kúpila som si ju hneď ako som dostala moju prvú výplatu. Cítila som sa v tomto byte sama tak som potrebovala spoločnosť. Najskvôr som myslela nad spolubývajúcim , no hneď som si to rozmyslela. Čo ak by som dostala niekoho čo si neupratuje po sebe alebo nejakého drogového dílera alebo rovno mafiána. To by som zošalela a začiatok môjho nového života by nejako dobre nezačal keby som sa zaplietla s niekým nenormálnym.

Rýchlo som na seba hodila sprchu , osprchovala sa a v uteráku som pobehovala po celom byte čo si oblečiem. Moja večná ženská dilema. Aspoň dokazuje to že som baba. A nie nejaké monštrum.

Mokré vlasy som si rozpustila aby mi rýchlejšie uschly. Zatiaľ som si vyberala čo si na seba oblečiem. Rozmýšľala som nad kokteilovýmy šatamy alebo tielku a roztrhanýmy džínamy. Nakoniec som si vybrala druhú variantu. Tento piatok som nechcela nikoho zaujať aspoň to som nemala v pláne. Vlasy som si rýchlo vyfénovala a nechala som ich rozpustené. Nahodila som na seba nejaké tmavšie líčenie , zobrala som si ešte čiernu bundičku a obula tenisky. Presne keď som otvárala dvere bolo pol 12. Rozlúčila som sa ešte so Sierrou , zamkla a kráčala som už pomaly dolu schodami.

Dole už čakala Katrin. Boli sme pripravené na piatočnú žúrku. A ja som cítila , že môj život je čoraz lepší a lepší...

Ďakujem krásne , že ešte stále čítate môj príbeh a dúfam , že sa Vám ešte stále páči. :) Ospravedňujem sa za chyby. :)