The Last Love

20.časť

Mesto vyzeralo naozaj úchvatne. Všetko svietilo a ľudia sa prechádzali z miesta na miesto. Takéto mesto nikdy nespí. Celkovo som si už aj nato zvykla, že o pol 12 vnoci sa ľudia prechádzajú po meste. No ale kto by sa neprechádzal po tak krásnom mieste? Všetko tu svietilo a blikalo. Všade bola krásna výzdoba a ľudia sa usmievali na každého , ako keby sa tu každý poznal. Obľúbila som si toto mesto. Každý je tu ochotný pomôcť , bez toho aby niečo od Vás čakal. Je to priam dokonalé. A tie parky? To už ani nehovorím , samá zeleň! Obrovské stromy ktoré majú na sebe nádhernú korunu listov a pod každým stromom je lavička. V ušiach môžete len počuť čvirikanie vtákov a padajúce kvapky vody z fontány.

„Tak a už sme tu! Bože ako sa ja dnes rozbijem!" S veľkou radosťou povedala Katrin. Ten úsmev mala od ucha k uchu. Bola naozaj šťastná ako keby dostala obrovský darček. Oči jej žiarili a úsmev ešte viac.

„Ja sa takto budem tešiť keď budem v postely."

„Emily! Takto nesmieš hovoriť! Je piatok? A čo sa robí v piatok? No predsa zabáva!"

Katrin zamkla auto , schytila ma za ruku a kráčala ku dverám klubu. Vtom klube som strávila v poslednej dobe viac času ako doma haha.

„Katrin! Nemôžeš takto predbehovať ľudí! Počkať kým sa dostaneš k radu!"

„Ach Emily.. Si tak vtipná. Ale teraz už prosím ťa buď ticho ok?"

Radšej som ju poslúchla pretože som nechcela schytať od tých ľudí okolo. Tiež by som nebola šťastná keby ma niekto predbehol v rade.

„Ahoj zlatko." Katrin pozdravila vyhadzovača a do ruky mu potajomky strčila 20$. Ja som len tak zízala a čudovala sa ako to ona môže každý piatok robiť! No aj tak milujem tú ženskú.

Klub boli ako každý piatok plný. Zle sa tam dýchalo a ja som mala pocit , že každú chvíľu odtiaľ vypadnem. Neznášala som , keď bolo okolo mňa toľko ľudí. Katrin ma stále ťahala za ruku. Už ma to aj troška vytáčalo pretože som si chcela obzrieť aj ľudí okolo mňa , no nedarilo sa mi to. Po 5 minútach sme sa konečne dostali k baru.

„2x vodku s ľadom poprosím." Pozrela som po Katrin.

„Si ty zdravá? Kto bude šoférovať auto?!"

„O to sa neboj. Dnes sa ideme baviť!" Zakričala na celé hrdlo a ja som sa trošku začala uvoľňovať. O pár minút sme mali pred sebou vodku s ľadom.

„Tak načo si ideme pripiť Emily?"

Po tejto vete ma troška zmrazilo. Načo si môžem pripiť tak, aby som to vzápätí nepokazila.

„Čo tak na nový život?"

„Hmmm to sa mi páči! Tak teda na náš nový život!!!"

Vodku som dala do seba na jeden raz. Cítila som ako mi začalo byť teplo , tak príjemne teplo.

Po pol hodine som necítila len to príjemné teplo ale aj točenie hlavy a uvolnenie celého tela. Cítila som sa tak volná. Sama sebou. Bolo to neskutočné. Poháriky sa prevracali rad za radom a ja som už mala cca 10 pohárikom v mojom žalúdku.

„Emily! Zlatko moje poďme si zatancovať." Opitým hlasom sa mi prihovorila Katrin. Ja som nepovedala nič len som sa postavila zo stoličky a ťarbavím krokom som kráčala smerom k parketu. V mojích ušiach začala znieť hudba a moje telo sa začalo vlniť v rytme hudby. Cítila som sa šťastná.

Zrazu zozadu som cítila na mojích bokoch ruky. Otvorila som oči no pred domnou nebola Katrin. V triezvom stave by som sa zľakla no v ten moment mi to bolo jedno. Zameriavala som sa len na tie ruky. Dve telá spojené akoby v jedno tancovali na parkete. Užívala som si to. Otvorila som oči. Toho chalana som ešte nikdy nevidela. Ale bol celkom pekný musím uznať. Moje ruky sa obtočili o jeho krk a čelo som si oprela o to jeho. Telo sa mi chvelo a jeho ruky sa mi dotýkali môjho zadku. Medzi nami nebolo ani troška medzery. Pozrela som sa do jeho očí. Mal ich tmavé ako noc. Trošku ma to zaskočilo , no páčilo sa mi to.

Po tancovaní ma ťahal vonka. Nechala som sa , neviem prečo no moje telo a môj rozum nič nespravil. O pár sekúnd som ucítila chladný , osviežujúci vzduch. Poriadne som sa nadýchla. Bolo to príjemné pretože v klube bol až moc vydýchaný vzduch. Otvorila som oči. Ten neznámy chalan sa na mňa po celú dobu pozeral.

„Môžem sa ťa spýtať na meno? Ja som Emily a ty?"

Nepovedal nič len sa mi vrhol na moje pery. Čože?! Ja sa naozaj v tmavej uličke olizujem s cudzím chalanom. No dosť! Toto niesom ja! Odhodila som ho od seba a on sa pozrel na mňa nechápavým pohľadom.

„Ako prepáč som v podnapitom stave ale určite sa nebudem bozkávať s človekom koho vôbec ale že vôbec nepoznám! Toto si vyprosím!"

„Prepáč ale pri tancovaní si vyzerala ako keby si chcela pretiahnuť všetko čo sa hýbe. Tak som si myslel , že vytiahnuť ťa von bude celkom dobrý nápad. Ale ako vidím tak nie."

„Ako čo?! Len som stebou tancovala nechcela som stebou spať preboha!"

„Tak prepáč no. A nemusíš na mňa kričať. Chceš pomôcť odviesť ku kamoške?"

„Nie viem zájsť aj sama. Maj sa."

Pomalým krokom som kráčala ku klubu. Hlavu som mala celý čas dole a nepozerala som sa kto je predomnou. No mala som taký zvláštny pocit. Pocit pozrieť sa na druhú stranu. Zastavila som. Hlavu som dala hore a otočila som ju do prava. To nieje možné! To naozaj nie je možné! Nemohla som uveriť vlastným očiam! Ako sa sem do čerta dostal!....

Ospravedlňujem sa za hrubé písmo ale nedá sa mi to opraviť čo ma naozaj veľmi mrzí .. prajem príjemné čítanie :) :/