The Last Love

9.časť

Po pol hodine v bolestiach som vyšla z vane. Obliekla som si nočnú košeľu a rozčesala som si  vlasy a dala do drdola.  Keď som sa pozrela do zrkadla, moje telo malo samé modriny. Rozmýšľala som ako ich len zakryjem pred mamou a sestrou. Nemôžu vedieť o tomto a hlavne nie Kimy.  Určite by sa mama s ním rozviedla a Kimy potrebuje obidvoch rodičov. Veď ešte je len dieťa. Už som nevládala ďalej rozmýšľať nad tým všetkým. Išla som si ľahnúť.  Zrazu mi zazvonil mobil , prišla mi SMS od Alexa.

„ Čo je s tebou? Bojím sa o teba! Prečo sa zrazu chováš akoby si ma nepoznala? Akoby som neexistoval! Zabíjaš ma tým. Prosím zavolaj mi keď vstaneš a ja prídem za tebou. Dobrú noc..."

Toto som nechcela! Načo som sa sním zoznámila?! Nie som preňho tá práva , tá dokonalá a vysnená. Ubližujem mu a nikdy nebudem môcť byť sním. Nebudem mu zdvíhať mobil , nebudem mu odpisovať a možno zabudne. A ja? Čo bude so mnou? Bojím sa ráno zobudiť. Čo ak znova zaútočí na mňa? Nesmiem do dovoliť.

Ráno som počula v mojej izbe kroky. Boli pomalé a dotyčný sa snažil ísť potichu aby ma nezobudil. No nejako mu to nevyšlo. Otvorila som oči a bol to otec. Chodil po mojej izbe a niečo hľadal. Už nebol opitý čiže som sa menej bála. No predsa v mojej hlave bol už k nemu len odpor a nenávisť.

„ Čo chceš v mojej izbe?! Vypadni a hneď!"

„ Tak ja mám vypadnúť že vraj s tvojej izby?! Moja milá dcérenka , keby nebolo mňa už dávno tu nie si."

„ Ako to myslíš?!"

„ Si myslíš že ťa tu chcem? Keby si tu nebývala už dávno som tu mohol ma niekoho iného a tvoja mamka by si všímala len mňa. Len ty si jej miláčik dáva si na teba pozor chráni ťa."

„ Ty na mňa žiarliš či čo? Si obyčajný úbožiak. Nenávidím ťa! „

„ HA moja milá to ma len teraz začneš nenávidieť"

„Čo?! Nedotýkaj sa ma a vypadni z mojej izby!"

Približoval sa a môj strach vzrástol. Nevedela som čo mám od neho čakať. Už to nebol môj otec, bol to netvor v ľudskom tele. Zrazu ma chytil pod krk a začal bozkávať. Začala som kričať a plakať. No to mi moc nepomohlo pretože nikto nebol doma. Chcela som ho zhodiť z môjho tela no predsa je to chlap a ja som bola slabá po včerajšku.

„ Drž hubu! Zažiješ to čo ešte nikdy."

Po tejto vete som vedela čo ma čaká. Bol to hnus. Nemohla som to dopustiť aby ma znásilnil môj vlastný otec. Držal mi jeho ruku na ústach aby som nekričala. Uhryzla som ho a on ma hneď pustil a ja som stihla utiecť dolu do kuchyne.

„Ty mi len tak neutečieš. Dlho po tebe túžim a dnes ťa dostanem princezná."

Dlho? Preboha! On po mne ide už ako dlho? A ja som pobehávala po dome v plavkách keď bol doma. Nikdy som si nevšimla, že sa pozerá po mne a ani nedával nič najavo. Iba dnes! To je také hnusné prasa. Snažila som sa niekde ukryť. Rýchlo som sa skryla  za chladničku. Jedným okom som videla že už je v kuchyni. Ruka mu krvácala z môjho uhryznutia no on to nevnímal. Bol ako zviera. Jeho tep bol zvýšený ako môj. Len môj bol z strachu a nechcem si pomyslieť prečo mal on zvýšený tep. Zavrela som oči a snažila sa čo najpomalšie a najtichšie dýchať. O pár sekúnd som otvorila oči a bol predo mnou.

„To si si naozaj myslela, že sa predo mnou schováš?"

„Nechaj ma už konečne na pokoji!"

Začal ma ťahať za vlasy a viesť do obývačky na gauč. Zakopla som a nemohla som vstať. Mala som niečo z nohou. Pre mňa to bolo asi šťastie no jeho asi nič nezastaví.

„ To si urobila naschvál?! Si obyčajná hnusná štetka!"

Znova tá bolesť! Znova ma začal mlátiť a ja som už čakala že práve v ten moment zomriem. Tie kopance a facky boli oveľa bolestivejšie ako včera a ja som už nevládala.

Zrazu som začula klopanie. Ďakujem! Niekto kto ma zachráni! Zakrýval mi ústa aby som nekričala no mňa to nezastavilo. Odhodila som ho a zakričala. Otvorili sa dvere a v nich bol Alex. Bože! Môj strážny anjel. Keď ma uvidel, rýchlo za mnou pribehol a zdvihol ma. Ach ten slastný pocit sa o niekoho oprieť a vedieť že mi neublíži.

„ Emily? To toto si mi tajila?"

„ Prepáč! Pod rýchlo preč, lebo ešte aj tebe ublíži."

„ Ani sa ma nedotkne no za toto schytá. Nemal ti ubližovať. Nemal ubližovať niekomu koho milujem. „

On ma miluje? To som tak dlho nepočula. V mojej hlave sa premietalo toľko myšlienok. Milujem aj ja jeho? Urobila by som preňho to čo on robí pre mňa? Bola by som sním šťastná? Tieto otázky mi behali po hlave a ja som na ne nemala ešte stále odpoveď. Zo zamyslenia ma prerušil krik. Alex môjho otca chytil pod krk a oprel ho o stenu. Čakala som čo urobí a začal mu niečo hovoriť.

„ Ešte raz sa dotkneš Emily alebo jej rodiny. Tak prisahám že tvoje vajcia budú rozdrvené a už si nebudeš môcť ani u nejakej ženskej pichnúť! Je ti to jasné?!"

„ Vypadnite z tohto domu. Nechcem a ani nebudem chcieť túto malú štetku. Ber si ju!"

„ Ou a ešte niečo ti chcem dať. Taký malí darček."

Naraz Alex vrazil otcovi. Muselo to poriadne bolieť pretože sa otec zložil na zem a z úst a z nosa mu tiekla krv. Alex ma chytil okolo pásu a snažil sa mi pomôcť uľahčiť chodenie. Bol úžasný! Keby nebolo jeho už dávno som mŕtva a zneužitá mojím vlastným otcom. Je to hnusný pocit. Ako sa z neho vykľul taký hajzel ako je teraz. Ešte stále som tomu nemohla uveriť. Môj vlastný otec? Spraviť mi toto? Veď to nedáva zmysel!

„ Pod posadím ťa do auta a pôjdem ti po nejaké veci do izby na prezlečenie a na nejaké dni."

„ A kde budem? Kde ma chceš odviesť?"

„ Ku mne domov. Na nejaký čas budeš u  mňa bývať. Dokým sa neuzdravíš a nezahoja sa ti tvoje rany čo máš."

„ Dobre súhlasím."

Konečne som sa ukľudnila  a môj tep som mala v akom takom stave. Bola som v bezpečí. Nemala som pocit , že mi znova niekto ublíži. Alex by mi to nikdy nespravil a to ma pozná pár dní. Je to môj záchranca a môj strážny anjel. Mám pocit že k nemu niečo cítim...