Demigod [COMPLETED]

~chapter twenty-six~

Oh, dopekla. Ani zďaleka nie sú na Floride.

Chlapci čo najrýchlejšie vyliezli z interiéru atua, pretože cítili, že ak tam zostanú ešte chvíľku, tie tri ženy by ich vyhodili násilím. A to by asi nebolo najpohodlnejšie. Harry sa zamračene pozrel na rozpadávajúci sa kočiar zatratenia. Zdalo sa mu to, alebo im nepraje šťastie? Obával sa najhoršieho. Čo ak sa im nebude dariť práve vtedy, keď sa na nich rozbehne tucet krvilačných oblúd?

,,Oh, nie. Toto je zlé, ľudia. Sme príliš ďaleko od Floridy. Dopekla." Zaklial Percy, nervózne prešľapujúc z jednej nohy na druhú. Najradšej by vtedy Louisovi jednu vrazil. Nemohol to povedať až na Floride? Bol veľmi nahnevaný, aj keď za to Lou nemohol. No stále tam bolo maličké percento jeho viny. 

,,Pokoj, Percy. Uvidíš, vyriešime to." Nízky brunet pomaly prešiel k druhému modrookému brunetovi a úplne vyrovnaným hlasom sa ho snažil trošku ukľudniť. Nepotreboval predsa jedného nahnevaného poloboha na krku. Potreboval dvoch polobohov, ale silných a pokojných. Nie nervvných, akým bol teraz Jackson. Nikdy taký nebol. Vždy sa snažil všetko vyrišiť, pekne poporiadku a s rozumom. Lou cítil, že Percy sa dosť zmenil od toho únosu. Už to nebol ten starý Perseus Jackson, ktorý miloval vtipkovanie a modré koláče od jeho mamy. 

Áno, modré koláče boli čosi ako špecialita jeho matky Sally. Vždy pridala do cesta aj do krému modré potravinárske farbivo, a tak vytvorila zaujímavý farebný koláč. Percymu pripomínal more, takže mu pripomínal zároveň aj svojho otca Poseidóna. Bol to zvláštny zvyk, ale nikomu to neprekážalo. Každá rodina mala predsa nejaké svoje divné zvyky, tradície. 

,,Kam ideme?" Spýtal sa kučeravec, chytajúc sa za brucho. Bol totiž veľmi hladný. Ráno sa nestihol najesť, kvôli tomu, že si musel vyberať svoju zbraň. 

,,Chalani, som dosť hladný." 

,,Okay, môžeme ísť do tejto kaviarne a tam sa porozprávame, kam pôjdeme neskôr." Prikývol Percy a zaviedol ich do známej kaviarne, kam chodili doslova všetci, a to len kvôli jej slávnemu názvu.

Chlapci vstúpili dnu, okamžite ich zaviala vôňa kofeínu a čerstvo upečených cupcakeov. Harry sa zdesil hneď po tom, čo si všimol niekoľko metrový rad ku pokladni. Bol hladný. Veľmi hladný. Až tak hladný, že mal chuť všetkých tých ľudí vyhodiť z kaviarne a s radosťou sa postaviť ku pokladni.

,,Ach nie. Budeme tu ešte dve hodiny, sakra." Zašomral naštvane kučeravec.

,,Neboj sa. Poznám tu jedného chalana. Vidíš ho? Tamto je. To je Billy, kedysi bol v tábore tiež, no ušiel. A bohovia ho premenili na obludu s jedným okom, čiže sa z neho stal kyklop. Bolo to od nich veľmi milé." Posledné slovo povedal spolu s nazančením úvodzoviek pomocou svojich prstov. Billy mal naozaj jedno veľké zelené oko v strede čela. Ale smrteľníci to nemohli vidieť, kvôli hmle. Hmla bola čosi ako neviditeľná bariéra, cez ktorú dokázali vidieť iba polobohovia, obludy, bohovia a ďalšie neuveriteľné bytosti zo sveta gréckej mytológie.

  ,,Okay. Objednaj mi jeden čokoládový cupcake a karamelové laté. Alebo nie! Radšej dva cupcakey!" Zvolal frustrovane Harry. Jeho žalúdok neprestával vyhrávať. Začínalo to byť poriadne otravné. 

,,Mne objednaj iba kávu. Nemám chuť na jedlo." Oznámil Louis. 

Harry sa o Louisa bál, pretože si všimol neustále ubúdanie na jeho váhe. Vyzeral, akoby nejedol niekoľko dní, možno aj týždňov. Líca mal prepadnuté, takže mu vystupovali lícne kosti. Jeho ruky boli ešte stále svalnaté, no nie tak, ako predtým. Bol hrozne vychudnutý, nehovoriac o jeho nohách. Tie vyzerali, akoby ho už ani nezvládali niesť. Hoc Louisove vystúpené lícne kosti boli podľa Harryho sexy, aj tak si oňho robil starosti.