Demigod [COMPLETED]

~chapter eighteen~

Tak toto bude drsný boj.

Harry sa rýchlym svižným krokom rútil na Zayna, ktorý sa už stihol postaviť do bojovej pozície. Pripravil si svoj meč a vztýčil ho ďalej od svojho tela. Harry sa prudko zastavil vo svojom konaní a zabrzdil tesne pred ostrou čepeľou.

,,Dávaj si na mňa pozor, Styles." Zamrmlal hlbokým zamatovým hlasom Zayn. Odstúpil ďalej od kučeravca, no zbraň nezložil k nohám. Nemohol predsa riskovať. Istotne by sa naňho Harold znovu nepríčetne rozbehol. 

,,Ty si daj pozor naňho." Zavrčal Louis, seldujúc krvácajúcu ranu na Harryho tele, ktorá ho veľmi znervózňovala. Nemohol z nej pustiť oči ani na pár sekúnd. Bál sa o svojho kučeravého chalpca. Vedel, aké sú jeho zručnosti v boji, takže mal právo na strach. 

,,Tomlinson? Si jeho hovorca?" Zagánil na bruneta Zayn, pričom skrčil obočie blízko k sebe. Jeho ťažký dych sa mu vydieral von z pľúc, pretože čakal na prvý krok zo súperovej strany. No nič sa nestalo. Harry sa nehrnul do boja, pretože si myslel, že s tým začne Zayn. To nebol veľmi dobrý začiatok boja. Harry si v hlave predstavoval skóre. Zayn viedol 1:0, kvôli zraneniu svojho soka. 

,,No tak! Bojujte už!" Skríkol Brent, čím navnadil oboch chlapcov k hlbokému výkriku. Rozbehli sa na seba. Louisovi sa v tej chvíli chcelo smiať aj plakať, pretože sa jeho chlapec nemotorne rútil do ťažkého boja so synom boha smrti. Premýšľal nad tým, či neurobil chybu. Radšej mal Harryho v ten deň, keď ho našiel, nechať v New Jersey a on by si mohol ďalej žiť svoj pokojný smrteľnícky život bez oblúd a otravných polobohov. 

Alebo nie?

Lou si spomenul na jeden problém. Ak by ho tam nechal, našli by ho obludy a on by nenašiel tak dokonalého priateľa. No on ho zobral do tábora a obludy ho nájdu aj tak. Takže sa vlastne svojmu krutému osudu nedokáže vyhnúť. Všetko sa udialo tak rýchlo. Akoby len lusknutím prstov osud dokázal skomplikovať Louisov i Harryho život. Pomotal im obom hlavy láskou a nechal ich v rukách obrovského nebezpečenstva blížiaceho sa do Tábora polokrvných. 

Nikto netušil, čo mohlo byť tou hrozbou. Ani Cheiron nemal žiadne informácie, hoc sa mohol spojiť s bohmi a spýtať sa ich na okolnosti. Ale bohovia odmietali akékoľvek predpovedanie budúcnosti. Podľa ich slov to mal na starosti duch z Delf, nie oni. Oni boli šťastní, že im chudáci polokrvní zachránia zadky. Jednoducho si vyrobili deti len preto, aby mali dosť početnú a silnú armádu, ktorá by ich ochraňovala. Zo svojich vlastných detí vytvorili obyčajné figúrky na nespravodlivej šachovnici. 

Nikomu sa ich systém života nepáčil- teda okrem ich samotných. Zatiaľ, čo sa všemohúci bohovia dohadovali o tom, čo bude na raňajky, pekne pri teple kozubu, ich najdrahší potomkovia zomierali v boji proti obludám a všetkému zlu. A dokonca ani Athenu, bohyňu múdrosti, nič netrápilo. 

,,Myslíš si, že si najlepší, Styles? Čo si vlastne o sebe myslíš? Že si dokonalý? Silný?" Pýtal sa ho s nahnevaným tónom havraní chlapec, ktorý mal v ten okamih iba jediný cieľ- vyprovokovať ho. 

,,Si obyčajný sráč, počuješ? Si sráč!" Zakričal naňho. Harryho sa čoraz viac zmocňoval neskutočný hnev a veľa emócii. Uvedomoval si, že Zaynove slová sú pravdivé. Nebol nikto iný, než nula. Veľká masívna a tučná nula. Mal pocit, ako keby sa mu to slovo napísalo na čelo a už nikdy ho nebude možné zmazať. 

,,Možno máš pravdu, no tento sráč sa ti pokúsi nakopať tvoj snobský zadok." Zamrmlal si popod nos a kŕčovito sa zahnal po Zaynovi s mečom v ruke. Do uší sa mu dostal zvláštny zvuk po tom, čo sa dve božské čepele odreli o seba. Niečo za jeho chrbtom zarinčalo, cítil, že to je blízko neho. 

,,Neopováž sa mu ublížiť!" Skríkol roztraseným hlasom nízky brunet, stojaci tesne za Harryho chrbtom. Cítil to príjemné teplo sálajúce z jeho tela, a tak sa odvážil pristúpiť k nemu ešte bližšie. Zostávalo mu už len dúfať, že si nikto ich náklonnosť nevšimne. 

Zayn otvoril ústa, aby mohol niečo k situácii poznemenať, no zmohol sa iba na prekvapujúce mlčanie. Zrazu rozšíril oči a zostal civieť na objekt kdesi vzadu. Všetci prítomní sa vzápätí otočili, chceli vidieť, čo tak nezvyčajné prinútilo Zayna konečne sklapnúť. 

Harry sa pomaly otočil, spozorujúc na obzore veľké modré oči, podobajúce sa na krásne Azúrové more. Ostatní chlapci tiež prestali rozprávať. Nemohli uveriť vlastným očiam. 

,,K-kde si bol?"

,,Kto ťa uniesol?"

,,Si v poriadku?" 

,,Čo sa ti stalo?"

Chlapci zasypali neznámeho tisícmi ustarostených otázok. Neznámy vyzeral veľmi zničený a unavený. Tvár mal posiatu niekoľkými škrabancami a modrinami. Zašpinené oblečenie na ňom viselo, akoby bol vešiak- bol tak veľmi vychudnutý. 

Harrymu sa neustále na jazyku vytvárala otázka, kto vlastne ten chlapec s azúrovými očami je? Vždy, keď sa chcel spýtať, m,u do reči skočil niekto iný. Ani Louis nebol výnimkou. No mal dôvod, pretože sa svojho kamaráta musel spýtať na všetko. Celé mesiace po ňom pátrali, strachovali sa oňho, plakali nad ním, dokonca si nahovárali, že si ho ku sebe zobral samotný Hades. 

,,Beth ťa hľadala tak dlho! Poď so mnou, musíš ju okamžite navštíviť, pretože je čoraz väčšmi šialená!" Zvolal nízky Lou a rýchlo potiahol neznámeho za ruku. Za pár chvíľ sa im stratili z dohľadu, a tak sa kučeravec mohol konečne spýtať, kto to bol.

,,Ako sa volá ten chalan?" Spýtal sa zvedavo, cítiac na sebe takmer prepaľujúce pohľady. Mal by som ho poznať? Pomyslel si. 

,,Nevraždite ho svojimi pohľadmi. Je tu nový." Po dlhých minútach neznesiteľného ticha sa ozvala tá otravná Thalia. Podišla bližšie ku kučeravému chlapcovi.

Pri chôdzi sa mierne húpala zo strany na stranu, Harry sledoval pohľady chlapcov ukotvené na jej zadku. Rozvážnym krokom sa blížila blízko k nemu, z čoho mal poriadny strach. Thalia nebola práve tou, od ktorej by potreboval počuť odpoveď. Náhle sa prudko zastavila, akoby si uvedomila, že potrebuje svoj osobný priestor a dala ruky v bok. Zavrtela hlavou, čím sa jej tmavé vlasy ukryté v modrej melírovanej farbe, dostali preč z oblasti čela. 

,,Nikto ti o ňom nerozprával?" 

,,Nie." Pokrútil hlavou na znak nesúhlasu a sklonil hlavu do zeme. Stále ho veľmi bolela nepekná hlboká rana na zápästí. Krv mu presakoval cez oblečenie, z čoho sa mu mierne zatočila hlava. Nenávidel pohľad na krv. 

,,Bol to stratený Percy, Harold. Bol to Percy Jackson, syn boha morí."

// A/N //

heyaa x Konečne som pridala, ospravedlňujem sa za dlhú neaktivitu, no mala som (a stále mám) toho veľa do školy -_- Pretože naši múdri učitelia nám nedajú pokoj ani po uzavretí známok. Vždy to zargumentujú tým, že si zbierame do nového polroka -_____- Zabite ich niekto, alebo na nich aspoň pošlite kliatbu -____________- :D :D :D 

Čo hovoríte na časť? :O Prišiel Percy :3 Na budúcu časť sa celkom teším, pretože tam bude hovoriť, prečo sa stratil a tak :3 A Harold bude žiarliť ♥_♥ :D

Okay, tak dúfam, že ste si to čítanie užili :)

Vote, comment and draw a rainbow x

*Tamm*