Demigod [COMPLETED]

~chapter nine~

,,Si synom Afrodity?"

,,Nie, prečo?"

,,Pretože si to najkrajšie, čo som kedy videl."

---------------------

Louis si dookola opakoval Harryho vetu v mysli. Snažil sa ju čo najrýchlejšie spracovať, aby mohol reagovať. Ale stále sa mu to nedarilo.

,,Ehm. Prepáč, ja-" Zasekol sa Harry, keď nevidel od Louisa žiadnu odozvu. Chcel sa od hanby prepadnúť pod zem a nevrátiť sa. Nikdy nezažil nič tak trápne, ako bolo toto.

Práve keď sa chcel kučeravec zdvihnúť zo zeme ho Louis prerušil a posadil naspäť. ,,Nie, Harry. Môžeš tu zostať. Ja len... Veď chápeš, musím to nejako spracovať." Zamrmlal brunet, ťahajúc kučeravého chlapca, ktorý mu tak pomotal myšlienky, dolu k zemi. Kučeravec opatrne prikývol a klesol späť na skalu.

Obaja zostali ticho sedieť, pozorujúc tmavnúcu oblohu, pretože ani jeden z nich nemal dôvod na rozprávanie sa. Totiž, nevedeli, čo zo seba vypustiť.

Nakoniec sa Harry rozhodol prerušiť trápne ticho, ktoré vyplňovalo priestor okolo nich. ,,Už pôjdem. Chalani vraveli, že je večera, takže-" nervózne sa poškrabkal na zátylku.

Ale zastavil ho v tom Louis. Neobyčajným spôsobom.

Modrooký chlapec sa naklonil k tomu so zelenými očami, aby mu mohol vtisnúť malý bozk na líce. Kučeravcova tvár okamžite nabrala nádych červenkastej, nemyslel si, že dnes to skončí až pri bozku.

Hoc to bola len malá pusa na tvár, aj tak to pre oboch chlapcov znamenalo veľa. Povedzme si to narovinu, chlapci si nedávajú bozky len tak, z ničoho nič. To si Harry s Louisom uvedomovali. Uvedomili si riziko toho, že ak to niekto zistí, budú terčom posmechu. Tento svet ešte nebol stotožnený s láskou dvoch chlapcov, tak isto ani dvoch dievčat. Ale obom to bolo úprimne jedno.

Louis sa pousmial nad červeňou v tvári jeho dobrého kamaráta. Mal by ho nazvať kamarátom? Alebo skôr- kamarátom s výhodami? Sám sa nevedel rozhodnúť.

No rozhodnutie padlo, keď ucítil kučeravcove mäkké pery niekde inde, ako len na tvári. Tisli svoje ústa proti sebe, akoby sa chceli navzájom zjesť. Louisovi to prišlo vtipné, začal sa široko usmievať.

O chvíľu sa to celé zvrhlo. Starší brunet sa ocitol na lopatkách, bol pritlačený k zemi, cítiac horúce bozky na jeho krku. Harry nechápal tomu, čo doňho zrazu vošlo. Ale vedel, že to bolo naozaj silné.

,,Harry. Harry, ja- Myslím, že by sme mali prestať." Zalapal po dychu, odťahujúc sa od kučeravca.

,,Nie. Nechcem. A viem veľmi dobre, že ty tiež nie." Šepol do Louovho krku. Lou sa skoro zadusil, keď ucítil Harryho veľké ruky na jeho bruchu. Harry mu vyhŕňal tričko!

,,Dosť!" Zavrčal a celou silou sotil do mladíka nad ním. Musel prudko vydychovať vzduch zo svojich pľúc, aby sa upokojil. Potreboval sa ukľudniť.

O čo sa to Harry práve pokúšal? Pomyslel si brunet, vrtiac svojou hlavou.

Aj keď nechcel pôsobiť ako sráč, ušiel z toho miesta. Preč od chlipného kučeravca.

***
Louis sa po tom incidente snažil vyhýbať Harrymu. Bál sa, že by ho donútil k niečomu inému. Vážnejšiemu.

Zatriasol svojim telom, pretože mu prekážali zimomriavky pokrývajúce jeho pokožku. Cítil sa zle kvôli tomu, čo sa stalo. Mal tomu zabrániť.

Môžeš za to ty, Tomlinson! Ty si ho pobozkal prvý! Nadával si nečujne.

Rozhodol sa, že na to jednoducho bude musieť prestať myslieť. No všetko ho priviedlo k starým myšlienkam, keď sa priblížil do jedálne, kde sa nachádzal aj mladík, ktorý sa ho pokúsil vyzliecť.

Najhoršie bolo to, že Harry sedel rovno medzi jeho kamarátmi. Louis si neustále opakoval upokojujúce slovíčka, idúc bližšie k chlapcom.

Harry sa pozrel do jeho modrých očí, prehĺtajúc veľkú hrču v hrdle. Vo vzduchu cítil napätie, takže sa snažil rozptýliť svojich spolusediacich nejakým nevtipným vtipom.

,,Viete, ako hovoril Jay-z svojej priateľke predtým, než sa vzali?" Vyriekol, čakajúc na odpoveď.

,,Ako?" Vyzvedali kamaráti, ich oči boli rozšírené.

,,Feoyncé."

Carter sa skoro udusil smiechom, zatiaľ čo sa Zaynove obočie pochybovačne nadvihlo. Podľa neho boli Harryho vtipy absolútne nevhodné. 
Louis ťažko zadŕžal svoj smiech, ale musel ho skryť hlboko v sebe. Nechcel vyzerať tak, že sa mu nič nestalo. Bol na Harryho stále veľmi nahnevaný!

,,Louis! Sadni si k nám!" Zvolal Brent, jeho afektovaný prízvuk sa rozniesol po celej jedálni. Mladý brunet stál pred ich stolom, ani nevedel, ako nenormálne musel vyzerať. Pozeral sa na Harryho zvláštnym spôsobom, a tak ho Zayn okamžite vytiahol von z jedálne. Nebol predsa sprostý, aby si nevšimol to niečo medzi nimi.

Ako kráčali von, kučeravec trochu zmeravel. Nevedel, kvôli čomu šli preč. Neustále si kládol rôznorodé otázky. Čo ak sa Lou Zaynovi páči? Budú sa tam vonku mlátiť? Alebo bozkávať?

Zatriasol hlavou nad svojimi neutíchajúcimi myšlienkami, ktoré mu horúčkovito brázdili v mysli. Mal pocit, že mu hlava o chvíľu exploduje z tej nevedomosti. Naozaj chcel vybehnúť von a skontrolovať Louisa. ,,Chlapče, dnes si nejaký divný. To spôsobilo to proroctvo?" Spýtal sa starostlivo Matthew, pričom sa jeho hnedé oči neobyčajne leskli. Vyzeral trochu vystrašene, keď videl Harryho. Táto situácia bola tak podozrivá, že dokonca aj Brent (ktorému je vždy všetko jedno) sa obával o jeho kamarátov. 

,,Nie. Ja len. Chýba mi rodina." Výpoveď kučeravého chlapca bola zčasti pravdivá. Chýbala mu matka, ktorá by ho privítala čokoládovými sušienkami a teplým slivkovým čajom. Chýbal mu pocit byť doma, byť znovu ako dieťa. Žiť bezstarostne svoj život a netrápiť si hlavu ťažkými myšlienkami, túžbami. Len chcel vrátiť čas naspäť, aspoň na chvíľku. 

V tábore sa necítil vítaný, pretože ešte stále nevedel, kto je jeho božským rodičom. Zamýšľal sa aj nad Aténou, keďže v škole vynikal zo vštkých vied. No potom si uvedomil, že jeho mama by nemohla mať dieťa so ženou. Nedávalo by to zmysel.

Čoraz častejšie napádala táto myšlienka Harryho zaťaženú hlavu. Nechápal tomu. Nevedel.

Už znovu.

// Pozn. autorky: //

Hey x 

Ten horny Harry je vážne vtipný, no nie? Posúďte sami :D :D 

Sorry, že som ZASE nepridala dlho, ale škola.. Poznáte to.. 

Ďakujem za votes a comments! ♥

*Tamm*