Demigod [COMPLETED]

~chapter fifteen~

,,Myslím, že on je ten, o ktorom orákulum hovorilo. Vráti sa, ak sa veštba naplní."

,,Percy sa vráti?" Zvolal prekvapene, no zároveň nadšene, keď počul Harryho slová. V bruchu sa mu rozhorel podivný oheň. Najzvláštnejšie na tom bolo, že nešlo o strach o Harryho, ale čudesné očakávanie na Percyho. 

Carter sa celý triasol. Jeho trasenie sa bolo príčinou šťastia, ktoré sa mu vytváralo hlboko v žalúdku. Pripadal si ako čivava, ktorá sa trasie neustále. Nechápal, ako sa môže taký pes triasť bez prestávky. Keby bol ním, určite by mu to liezlo na nervy. 

,,Áno. Myslím." Harry sa s úškľabkom na tvári poškrabkal na zadnej časti krku. ,,Myslíš?" Vykríkla spoza kučeravcovho chrbta blonďavá Annabeth. Harry zistil, že je Percyho priateľka. Bola doňho tak bláznivo zaľúbená, že si dokonca aj počítala dni, hodiny a minúty odvtedy, čo Percy zmizol. Hoc bola dcéra Atény, zdravý rozum sa jej čoraz viac vytrácal von z hlavy. Nikto by to nechcel prežívať.

,,Ty nemôžeš len myslieť! Musíš to vedieť! Aj ja musím vedieť, či sa Percy vráti!" Kričala s hysterickým podtónom, pričom rozhadzovala rukami navôkol seba. Vyzerala dosť strašidelne pri svojom konaní. Akoby sa práve násilným spôsobom dostala von z blázinca. Harry ju mal chuť ľutovať, no potom si položil otázku: Prečo by som ju mal ľutovať? A tak si v duchu šomral, že si za to môže predsa sama. Je to jej vina, že je blázon.

,,Annie, ukľudni sa. Nikto nevie, či sa Perseus vráti naspäť. Jednoducho len musíme čakať na Clarissinu bandu, ktorá sa vydala na výpravu hľadať tvojho priateľa. Pokoj, dobre?" Upokojoval ju Lou, pomaly ju hladil po chrbte, čo sa samozrejme nepáčilo Harrymu. Louisove ruky mohli prechádzať len po jeho chrbte!

Náhle si odkašľal, aby dal najavo, že mu vadí Louiho dotyk na Annabeth. Ten sa mierne pousmial a dlaň stiahol preč. Povytiahol svoje tvarované obočie, na tvári sa mu vytvoril pobavený úškľabok. Miloval žiarlivého Harryho. Vždy sa na Louisa škaredo pozrel a zahryzol si do bacuľatej spodnej pery. Vtedy mal Louis pocit, že môže explódovať.

,,Dobre, Lou. Nepotrebujem od teba upokojujúce vety. Ja potrebujem Percyho!" Nahnevane skríkla a zarzu sa rozutekala preč od chlapcov. 

Carter nenápadne sledoval pohľady Louisa a Harryho, ktoré si navzájom vymieňali. Tie pohľady mu nepripadali kamarátske. Pripomínali mu pohľad, ktorý mu vždy uštedrila jeho bývalá priateľka Beth. Tušil, že tí dvaja medzi sebou niečo majú. A prekvapivo, ani mu to neprekážalo. Práve naopak- bol rád, že aspoň niekto si užíva šťastie a mladú lásku, pokým môže. On nemohol, pretože jeho myseľ nechcela zabudnúť na krásnu tmavo-vlasú Beth. Bola naozaj prekrásna a vždy usmiata. No keď zistila, že jej priateľ tvrdí o sebe ako o polobohovi, zutekala. Nemohla chodiť so šialeným idiotom.

,,Hrdličky, dávajte, prosím vás pozor. Nepotrebujem, aby ste si to tu rozdali v strede cvičiska." Zvolal na nich, na čo zareagovali rozšírenými očami a otvorenými ústami dokorán. Ugh, a dosrali si celé ich malé nevinné tajomstvo. 

,,My nie sme žiadne hrdličky!" Jačal Louis, snažiac sa tak zakryť situáciu, ktorá nastala. Bol najlepší v odbočovaní od témy. Jednoducho to ovládal. 

,,Prosím ťa, Lu. Nesnaž sa mi tu niečo nahovoriť. Videl som tie vaše pohľady. Ak to chcete udržať v tajnosti, prosím. Nevadí mi to, ja viem držať jazyk za zubami." Mykol plecom, akoby rozprával o tom, čo kúpil na večeru. Chlapci nečakali takú flegmatickú reakciu. Mysleli si, že sa Cameron rozbehne po tábore a začne vykrikovať, že sú gayovia, aj keby na to nemal dostatok dôkazov.

,,Fajn, Cartie, ale vážne to nikomu nevykecaj. Nepotrebujem počúvať každodenne posmech od všetkých obyvateľov tohto tábora." Harry mu pohrozil pomocou šermovaním svojho vychudnutého ukazováku pred jeho tvárou. 

Chlapec s tmavými vlasmi vyčesanými nahor a viditeľnými ázijskými črtami s úsmevom prikývol. Páčilo sa mu, že v tábore sa už nenachádza stereotyp typu chlapec plus dievča, rovná sa láska. Chlapec plus chlapec rovná sa láska bolo zvláštnym, no príjemným osviežením medzi vzťahmi.

,,Nepoviem to nikomu, sľubujem. Ale už poď konečne cvičiť, lebo bojovať s mečom sa musíš učiť veľmi dlho a dôkladne. Louis, bolo by dobré, keby si tu zostal a povzbudzoval svojho priateľa alebo čo ste vlastne." Prehovoril rýchlo Carter, Lou mu skoro ani nerozumel. Bol zvyknutý na Harryho chrapľavý hlas a pomalý rytmus. 

,,Chodíme spolu, ale nehovor to tak nahlas. Niekto môže ísť okolo." Precedil kučeravec pomedzi svoje biele a rovné zuby. Mal pravdu. Práve v tej chvíli šiel okolo Tyler. No ten mal na ušiach nasadené slúchadká a predsa o ich romániku vedel. Skoro sa stal jeho súčasťou. 

Louis sa zamračil a v jeho modrých očiach sa zjavili plamene hnevu, keď počul, čo si spieval Tyler. ,,Milujem Harryho! Ten chlapík je muž s veľkým M!" Harry rozšíril oči, keď počul falošný spev vychádzajúci z Tylerových úst. A tie slová ho dostali ešte väčšmi. Hoc ich chcel ignorovať, nepodarilo sa mu to. Text vymyslenej pesničky sa mu dostal hlboko do uší a neustále si ho pospevoval. Nepáčilo sa mu, že práve Tyler si niečo také spieval. Aj keď nerozumel, prečo? 

,,Ja toho chalana zabijem." Vyštekol Lou, ruky mal zaťaté v päste a sánku pevne stisnutú. Chcel sa na toho šprtského idiota rozbehnúť s mečom v ruke. Predstavoval si mŕtve telo ležiace v kaluži krvi. Zatriasol hlavou, pretože sa kvôli svojim divným myšlienkam začínal cítiť taký istý psychopat, akým bola blondína Annabeth.

,,Tommo, pokoj. Je to len pieseň. A navyše, ani nepovedal, aký Harry. Nehovoril, že miluje Harryho Stylesa." Upokojoval ho kučeravec, spomenul si na upokojovaciu chvíľku pred pár minútami. 

,,No tak, Harold! Ja ťa to nenaučím!" Vyhrážal sa tmavovlasý aziat, bol odhodlaný vydať sa na odchod. Nepripadalo mu to normálne. Mal chuť vraziť obom pre ich žiarlivosť a odísť.

,,Už idem." Odvrkol kučeravec, kráčajúc k slamenému panákovi. Nachádzali sa na ňom stopy po rezoch mečov, dýk, či sekier. Nerozumel, ako mohol obyčajný slamený panák vydržať údery od toľkých polobohov s vražedne ostrými nástrojmi v rukách. 

,,Konečne, Harold Styles. Ak by si do skeundy neprišiel, prisahám, že ti jednu vrazím." Šomral Carter, nachádzajúci sa tesne za Harrym. Chytil jeho pažu, v ktorej držal meč a sekol ňou do panáka. Harry sa zaradoval, keď panákovi uštedril ranu. Ak by bol človek, istotne by sa zvíjal v bolestivých kŕčoch. 

Ale Harry si niečo musel zapamätať. 

To, čo by zabilo človeka, nemusí zabiť obludu. 

// Pozn. autora://

WOAH! Stihla som to napísť ešte dnes! o.O :D :D :D Aj keď je torchu chaotická a krátka, hádam, že to nevadí :D :/ :D 

Aký máte názor? :) Tyler si priznal city uchovávané k Harrymu :D :D :D :D

----->gif naboku :D 

vote and comment xx

*Tamm*