Demigod [COMPLETED]

~chapter twenty-three~

Harry zažíval svoj druhý infarkt za deň a za oba vďačil svojmu terajšiemu domovu. 

,,Čože? Na akú výpravu, dopekla?" Spýtal sa prekvapene nízkeho bruneta, ktorý sa tváril, že ho nevníma a ide si nabrať obed. Harry bol poriadne vytočený, pretože vedel, že mu to Louis určite nepovedal len preto, že sa mu to bál povedať. Možno mu to nechcel povedať a vybrať sa na výpravu len s Percym, aby si náhodou neublížil. 

,,Louis Tomlinson, prečo si mi sakra nepovedal nič o tej výprave?" POvedal kučeravec nahnevane, šťuchajúc lakťom do Louisa. Ten sa iba nevinne pousmial a otočil sa na kuchárku, ktorej povedal, čo si dá na obed. Mohli si vybrať z troch možností. Palacinky, lievance alebo hamandeggs. Lou si vybral lievance s lesným ovocím a sladkým sirupom na vrchu. Harry sa rozhodol pre slané raňajky. 

Keď sa obaja dostali ku stolu, kde sedeli Matt, Brent, Zayn a Carter. Všetci sa na nich uškŕňali so širokými úsmevmi na tvárach. Tušili, prečo chlapci meškali na raňajky. A mali dokonca aj dôkaz. Stačilo im pozrieť sa na Harryho tesné nohavice, v ktorých sa ukazoval problém. ten problém bol vážne vztýčený. 

,,Harry, vidno ti čuráka." Zasmial sa Brent, Harry nechápal, ako niekto môže niečo také povedať, ešte aj pri jedle. Mal chuť mu vynadať za jeho opĺzly slovník a vyliať mu na hlavu šálku horúceho čaju. 

,,LOUIS!" Skríkol po ňom Carter. Louisom prudko myklo, až mu jedlo z lyžičky spadlo naspäť do taniera. 

,,Čo je?" Spýtal sa otrávene. 

,,Neboli ste jedlo obetovať bohom, vy idioti. Ste tak rozptýlení, že vám z toho šibe." Riekol nahnevane Carter, pričom si neustále prehraboval svoje tmavé vlasy. Medzi tým, ako rozprával, opatrne pozoroval jedno dievča. Vždy, keď sa pozeral na pekné dievča, nemohol si prestať prehrabovať vlasy zo zadu dopredu. Jeho zlozvyk mu poriadne liezol na nervy, no nemohol s tým, žiaľ, nič urobiť. Už sa to raz naučil, takže to nebude tak ľahké, aby sa to odnaučil. 

Harry s Louisom sa s povzdychom postavili, pohybujúc sa k ohnisku. Harry rýchlo vysypal časť jedla do ohňa, pričom prosil Dia a Poseidóna, aby im pomáhali na výprave. Cítil, že božská pomoc sa im naozaj zíde. Aj Lou odsypal trochu jedla do ohňa, prosiac všetkých olympských bohov o šťastie na výprave. Vedel, že výprava je vždy náročná a unavujúca, veď bol predsa na jednej z nich aj účastníkom. 

Harry počas presunu k stolu pozoroval ľudí v jedálni, až kým mu nespadol zrak na modrookého chalana s tmavými vlasmi. Bolo na ňom nalepené blonďavé dievča, ktoré mu niečo neustále rozprávalo a on sa nad tým iba zľahka pousmial. Harry sa naňho chcel rozbehnúť a vraziť mu jednu, aj ke´d nevedel, prečo. Percy mal predsa priateľku Annabeth, no stále žiarlil. V hlave sa mu jednoducho zakódovalo, že percy je zlý chlapec, ktorý mu chce ukradnúť Louisa. 

,,Harold, si v poriadku? Alebo si si našiel nejaký iný objav?" Prehovoril Zayn s úsmevom, pozorujúc, kam ten kučeravý smrad vlastne hľadí. Po niekoľkých preskúmaniach zistil, na koho. Na Percyho Jacksona. 

,,Kamoš, Percy je už zadaný, ak si si nevšimol. Alebo si myslíš, že sa oňho Annabeth obtiera iba tak?" Zasmial sa znovu Zayn. Zdalo sa, akoby bol vymenený. Usmieval sa a nesprával sa ku všetkým naokolo ako nejaký arogantný debil. Všetci boli z jeho správania sa prekvapení. 

,,Kde šiel Zayn? Si to ty alebo si len prevtelený do Zaynovho tela?" Spýtal sa s údivom v halse Matthew. Zayn sa naňho pozrel s nadvihnutým obočím a niekoľko krát pregúľal očami. 

,,Len mám dobrý deň, nič iné." Zahundral. V skutočnosti to bol Zaynov najlepší deň v celom jeho živote. Kvôli Louise Edwards, dievčaťu z Afroditinej ubikácie. Dokázal by sa na ňu pozerať aj celé hodiny. Včera večer sa s ňou tajne stretol a zistil, že je to vážne dokonalé dievča. Mala krásne veľké modré oči a blonďavé vlasy. Bola presným protikladom Zayna, no jemu to neprekážalo. Včera si už dokonca stihli venovať pár nevinných bozkov, ktoré urobili zo Zayna iného, šťastnejšieho človeka. 

,,S kým si zase sexoval?" Opýtal sa Brent. Zayn naňho vyvalil oči, pretože nedokázal uveriť vlastným ušiam. Nedokázal uveriť tomu, čo práve počul. Zrazu mal takú chuť streliť Brentovi poriadne štipľavú facku. Brent mal totiž veľmi prenikavý hlas a ešte k tomu sa ho to spýtal absolútne nahlas. Zayn sa s rozšírenými očami poobzeral po jedálni, videl na sebe zopár pohľadov. A sledovala ho aj krásna Louise. 

,,Brent, kurva, ja ťa zmlátim tak, že ťa ani vlastná matka nespozná!" Kričal naňho šeptom. Brent iba vybuchol do hlasného smiechu, až sa chytal za brucho. Zayn nechápal, prečo sa ten idiot smial na tom, že od neho dostane bitku. 

,,Nikdy by si ma nezbil, Zaynie. Poznám ťa," odvetil hnedovlasý chlapec, neustále sa smejúc. 

,,Myslím, že by som raz mohol urobiť výnimku, nemyslíš?" 

,,Nie." 

Louis sa konečne vrátil od ohniska k stolu a prisadol si vedľa Harryho. Ten už mal svoju porciu skoro zjedenú, zatiaľ čo nízky brunet len neprítomne pozeral do taniera a prehraboval sa v ňom. Nevedel prečo, no prešla ho chuť. Bol ešte stále vykoľajený z toho, že ich mohol Cheiron pristihnúť pri nekalom čine a aj z toho, že nič nepovedal Harrymu o tej sprostej výprave. 

,,Lou, prečo neješ?" Oslovil ho aziat Carter. Trápilo ho, že sa trápil jeho dobrý kamarát Lou. 

,,Čo? N-nič. Ja len, nemám chuť na jedlo." Zamrmlal si popod nos a pokúsil sa vložiť si aspoň kúsok sladkého ovocia do úst. No nechutilo mu, a tak sa rozhodol, že to bola posledná lyžička za tieto raňajky. Bál sa toho, že v ňom Harry stratíé dôveru a bude naňho nahnevaný. Nechcel, aby bol chudák Harry nahnevaný. 

,,Tomlinson, chceš byť anorektička? Pozri sa na seba. Vyzeráš ako vysušený. Jedz niečo." Odvetil Zayn, nútiac Louisa jesť. Navonok možno pôsobil tak, že ho nič nezaujímalo a netrápilo, no bral Louisa ako kamaráta a nechcel, aby ten vychudnutý chlapec skončil kdesi v nemocnici, pripojený na hadičkách. 

,,Nenúť ma jesť, prosím ťa. Vážne nemám chuť. A nie, nechcem byť žiadna anorektička. Vieš veľmi dobre, že som nikdy nebol chudší ani tučnejší, ako som teraz. Schudol som iba v tvári, a to kvôli fajčeniu. Chceš ešte nejaké vysvetlenie?" 

,,Nie, toto mi stačí." Odfrkol si havraní chlapec.

 Bola pravda, že Lou dosť schudol, no nepotreboval to každému hovoriť. Každým týždňom z neho ubúdali kilá a on nevedel, čo s tým. Bál sa, či nemôže mať nejakú chorobu, no potom sa rozhodol, že svoje nadmerné chudnutie bude radšej ignorovať. Nemohol byť predsa chorý, veď polokrvní by nemali mať žiadne ľudské choroby. 

Ale Louis stále zabúdal a ani si neuvedomoval to, že nie je synom boha z veľkej dvanástky, ale synom menšieho bôžika Orfea, takže chorobu mohol mať. A nevedel ani to, že ak nezačne jesť, zruinuje to jeho organizmus. 

// A/N //

Hellooo x Zdravím vás, girls :33 

Máte tu novú kapitolu, na závere je to trošku deprimujúce, ale nebojte sa, nebude to tak, že táto poviedka skončí tým, že Lou zomrie kvôli tej chorobe alebo čo, to nie :) Iba to bude mať následky na výprave, ale nejdem predbiehať udalosti, hádam vydržíte dokonca :D :D :D 

Časť venujem @curly_ratliff :3 :3 

A ďakujem za 4000 reads! Skoro ma vystrelo od šťastia :D <3 

Vote and comment, huns xx

*Tamm*