Demigod [COMPLETED]

~chapter twenty-seven~

,,Milujem ťa." Šepol nízky brunet vyššiemu chlapcovi, keď opúšťali kaviareň. A vtedy sa Harry na sto percent rozhodol, že dnešnú noc musí byť jeho. 

,,Chalaniii." Zatiahol otrávene Percy a schytil Louisa za ruku, aby sa už konečne od seba odlepili. Potreboval sa čo najrýchlejšie dostať na Floridu. Nepotreboval predsa čakať na to, kým sa tí dvaja dostatočne uspokoja svojimi bozkami a všeličím iným. 

,,Máme pred sebou ešte dlhú cestu, tak prosím vás, nezdržiavajte." Zavrčal syn Poseidóna, keď videl Louisov nespokojný pohľad. 

,,Veď dobre. Len sme sa bozkávali, nebolo to nič hrôzostrašné." Harry pregúľal očami a venoval sa ceste naprieč veľkomestom. 

,,Kam vlastne ideme?" Spýtal sa po chvíli krúženia v nejakom mestskom parku. Vedel, že sa startili, no nechcel zbytočne panikáriť. Vodcom výpravy je teraz Percy, ktorý si svoje problémy vyrieši aj sám, zatiaľ čo sa oni môžu v pokoji ďalej bozkávať, no nie? 

Harry pristúpil bližšie k jeho malému brunetovi, trochu sa sklonil a venoval mu nežný bozk na líce. Percy stál o pár krokov pred nimi, hľadiac do mobilnej GPS. Nebol veľmi dobrý nápad využívať mobil, keď boli mimo bezpečia tábora, ale ak sa niekam chceli dostať, museli využiť aj tú riskantnejšiu možnosť. 

Lou si so zavretými očami vychutnával dotyk Harryho pier na jeho krku a dotyk dvoch veľkých rúk na jeho bokoch. Harry stál za ním, aby sa mohol rýchlo od neho odtrhnúť, ak by sa náhodou Percy otočil. Nechcel totiž znovu počúvať tie blbé pripomienky, že iba strácajú čas. 

,,Oh. Sakra. Budeme musieť použiť čosi iné. Nemáme dosť peňazí na požičanie auta, takže to budeme musieť riešiť pomocou vody." Pers sa náhle otočil, pozorujúc dvoch bozkávajúcich sa chlapcov. Zastonal a prudkým pohybom ich od seba odtrhol. 

,,Vôbec ma nepočúvate a lezie mi to na nervy. Odteraz budem medzi vami ja a konečne sa k sebe nedostanete." Postavil sa rovno medzi dvoch neposlúšných chlapcov, ktorí sa na jeho červenej tvári od hnevu náramne zabávali. Nevadilo mu, že spolu chodia a že si raz za čas dajú bozk, no čo je moc, to je moc. Vynervovať Percyho Jacksona je priam záhuba. Potom sa vždy správal chladne a odmerane, všetko, čo povedal, bolo povedané s krikom. Percyho pohár trpezlivosti pomaly, ale isto pretekal, čo neznačilo nič dobré. 

,,My sme ťa počuli, neboj sa. Ale pre bohov, prečo nás nútiš ísť do vody? To mi chceš akože povedať, že preplávame na Floridu?" Spýtal sa zmätene nízky brunet so začervenanými perami. Ani náhodou nebol ochotný namočiť sa a plávať tak veľkú vzdialenosť. Hoc bol poloboh, nikdy by také čosi nezvládol. Nebol predsa Poseidónov syn. 

,,Nie, Louis. Pôjdeme na hypokampovi. Žiaden iný spôsob dopravy nevidím."

,,Hypo-čo?" Spýtal sa s nadvihnutým obočím kučeravec, snažiac sa vysloviť ten názov. Vlasten, ani si nedokázal predstaviť, čo bol ten hypokampus. Možno to bola nejaká divná loď, alebo čln. Človek nikdy nevie.

,,Hypokampus, Harry. Je to vodný tvor. Podobá sa na koňa, ale má žiabre, šupiny a rybí chvost," vysvetlil poloboh Jackson. Poznal len jediného hypokampa menom Rainbow, no vedel, že v mroi ich žijú ešte ďalšie tisíce. Rainbow bol veľmi krásny. Mal šupiny vo farbe dúhy, preto ho tak polokrvní začali nazývať.

,,Čo to dopekla? Kôň s rybím chvostom? Oh, povedz mi, že existuje aj krava s rybím chvostom a na mieste zomriem od smeichu." Zasmial sa kučeravý chlapec, skúšal si predstaviť niečo také, ako je žrebec so šupinami.

,,Áno, existuje. Volá sa Bessie."  Percyho odpoveď Harryho donútila prekvapene rozšíriť oči a otvoriť ústa dokorán. Preboha, prečo je svet gréckej mytológie tak zmutovaný? Kôň s rybacím chvostom, krava s rybím chvostom, chlap, ktorý je napol cap... Mohol by si spomínať na tie zvláštne telesné mutácie donekonečna. Aj tak by ich istotne nevymenoval všetky.