Demigod [COMPLETED]

~chapter twelve~

Tábor polokrvných a ich blbé pravidlá.

Harry sa natlačil do rady čakajúcich táborníkov, všímal si pohľady dievčat. Boli doslova pažravé. Chceli sa pozerať na každý kúsok jeho tela. A vyzliecť ho.

Žiaľ dievčatá, váš sexsymbol je na chlapcov.

Kučeravec postával v rade ešte hodnú chvíľu, až sa zamýšľal nad tým, či má vôbec význam niečo jesť. Všetci jeho kamaráti čakali len naňho. Určite sa museli poriadne nudiť, podľa ich výrazov tváre.

,,Pohni si." Nejaký blbec ho sotil do chrbta, no on bol myšlienkami kdesi úplne preč, a tak sa mu tácka z jedlom vyrútila z náručia. Rovno na dievča pred ním. Už ju niekde videl, ale nepamätal si jej meno.

,,Sakra! Človeče, daj sa liečiť!" Skríkla po ňom, jej oblečenie i blonďavé vlasy boli mokré od nektáru a plné kúskov ovocia. Konečne vedel, čo bola tá voňavá tekutina z červeného kelímku. Pamätal si na prvé stretnutie s Louisom. Vtedy mu pripadal ako nejaký arogantný inžinier s macbookom v rukách.

,,Prepáč, ale nie je to moja vina. Na vine je tento tu, on ma sotil." Obrátil sa na chlapca za ním, ten mal hlavu hlboko do zeme. Tváril sa, akoby sa nič nestalo. Obzeral si svoju tácku detsilnejšie, ako ktokoľvek na celom svete. Bol vinný. Bastard.

,,Annabeth, poď. Nevšímaj si tých idiotov." Oslovilo ju ďalšie dievča, to Harry spoznal na prvý pohľad. Thalia. Dievča, ktoré si pamätal pod jediným slovom. Protivná.

,,Harry, nemá to význam. Aj tak nám o päť minút začína tréning." Zvolal Matthew, ťahajúc ho k východu.

,,Matt, ja potrebujem jedlo. Som hladný," zavrčal Harry, chcel sa vytrhnúť z jeho stisku. Žalúdok mu nepríjemne vyhrával, takto predsa nemohol trénovať.

,,Bože, Harold. Tu máš, ty citlivka," podal mu chlieb s maslom, čo ukradol Nancy z taniera. Nancy bola Hádova dcéra. Bola vážne dosť strašidelná. Má tmavé vlasy a bledú pokožku, akoby bola mŕtva.

,,Ďakujem." Odvrkol, zobral si chlieb a s chuťou sa doň zahryzol. Hoc to bol len obyčajný krajec chleba, stačil na zasýtenie Harryho žalúdku.

Spolu s chlapcami kráčal kamenným chodníkom, približovali sa k nejakej budove. Bola to šatňa s odkladacím priestorom na športové náradie. Kučeravec netušil, čo vlastne ide hrať, ale aj tak sa tešil. Tešil sa na hru po Louisovom boku.

Rýchlym krokom vstúpili dnu, zápach spotených dresov sa rozšíril po celom okolí. Harryho naplo. Nebol zvyknutý na tak prenikavý smrad. Narozdiel od Louisa. Ten doslova žil v zápachu, keďže tu mal tréning každý deň. Raz európsky futbal, potom americký. A mnoho ďalších športových aktivít.

Louisovi sa na pár sekúnd zastavil dych. Harry si dal dolu tričko. Ešte nikdy nevidel jeho nahú hruď posiatu niekoľkými tetovaniami. Zapáčilo sa mu tetovanie 17 BLACK. Zrazu sa chcel čo najskôr dozvedieť, čo tá kerka znamená. Možno to bolo niečo symbolické, alebo slová z nejakej pesničky. Ale aj tak túžil po tom, aby o ňom vedel viac.

,,Lou."

,,Louis."

,,Louis Tomlinson!" Kričal naňho Carter, no on bol unesený Harryho telom. Nemohol z neho spustiť zrak. Jednoducho sa to nedalo.

Carter bol trochu vyvedený z miery. Nikdy nevidel svojho kamaráta v takom stave. Civel na kučeravca, široký úsmev mu žiaril na tvári. Správal sa ako... Akoby bol Harry Megan Fox, alebo niekto podobný. V jeho očiach to bol len Styles. Drzý, kučeravý a večne vysmiaty Styles.

,,Louis William Troy Austin Tomlinson! Preber sa!" Carter stratil nervy a štuchol do nízkeho bruneta. Až vtedy zatriasol hlavou, do líc mu vstúpil výrazný rumenec. Cítil blížiaci sa trapas.

Harold sa potichu chichotal na Louisovom pohľade. Nevydržal to a zahryzol si do spodnej pery. Bol tak rozrušený, že si peru poranil a začala mu z nej tiecť krv. Pri tom, ako si ju oblizoval, brunetove emócie explódovali a motýle sa rozleteli po bruchu. Hoc sa snažil predchádzať trapasu, nesnažil sa dosť. Jeho kamaráti si to všetko, čo sa medzi nimi stalo vedeli spojiť v hlave.

Už od začiatku mali k sebe blízko. Potom ich našli samých v Hermovej ubikácii, a teraz toto.

,,Chalani, buď máte sklony k homosexualite alebo ste zdrogovaní." Odvetil Zayn, usmievajúc sa na oboch chlapcov s červenými lícami. Cítil, že prvá možnosť bola tá správna. Na počudovanie sa, nevadilo mu to.

,,Nie sme ga-"

,,Henry Ztiles, okamžite musíš ísť so mnou." Do šatní vkročil Dionýzos, zas a znova sa mýlil v Harryho mene. A bolo mu to jedno. Ako vždy.

,,Harry Styles. Volám sa Harry Styles." Kučeravý chlapec zaťal ruky v päsť. Unavovalo ho, že zakaždým musel opakovať svoje meno pred pánom D. Bol to taký zakomplexovaný idiot. Prisahal, že ak je tamten jeho božský otec, nebude mu robiť problém zabiť ho.

,,To je fuk. Jednoducho musíš ísť." Schytil ho za červeno-biely dres s číslom 24.

,,Orákulum nám povedalo ďalšiu veštbu. Mal by si sa báť, pretože sa pravdepodobne týka teba."

//Pozn. autorky: //

Serus ľudkovia!
Táto časť je viac-menej uspávajúca, no pridala som aspoň trochu Larry momentíkov :3 ZNOVA neviem, koľko má slov, pretože ZASE píšem na fóne. (Môj debilný brat si vysedáva pri PC >_<)

Aký máte názor na časť? Xx

V minulej kapči tu bolo asi 850 reads a teraz je vyše 1000! Woah, ste dokonalé :* :* :* :* :* -jedna pusa od každého člena 1D :DDD

Okay, tak vote & comment

*Tamm*