Demigod [COMPLETED]

~chapter seven~

Kentaur Cheiron ho zaviedol do hlavného domu, kde bol aj predtým. Podal mu modrú osušku, ktorú si prehodil cez plecia. ,,Tieto schody vedú do podkrovia. Dávaj si na seba pozor. Orákulum ti povie proroctvo, ktoré si musíš presne zapamätať. Teda, ak tam hore nezošalieš."

Harry naň vytreštil svoje zelené oči, jeho dych sa stával ťažkým. ,,Ako si to myslel?" Hlesol. Rozhodne nechcel prísť o rozum len kvôli blbému proroctvu.

,,Musíš tam ísť Harry. Nezošalieš, ak budeš silný. Pre niektorých polobohov bolo utrpenie vedieť vlastnú budúcnosť, a preto sa zmenili. Ale vidím v tebe tú silu a potenciál, takže sa nemáš čoho obávať." Ešte raz pohladil priateľským dotykom Harryho plece, potom ho hnal ku schodom do podkrovia.

Harrymu sa na čele vytvorili vrásky od stresu, ktorý momentálne prežíval. Trasľavým krokom sa vydal hore schodmi, skúmajúc ošúchané biele dvere na konci. Nervózne zatiahol kľučkou, dostávajúc sa dnu.

Spozoroval mnoho starých vecí pohádzaných po miestnosti. Boli tam rôzne meče, prilbice, medailóny, či zaprášené zvitky papiera. Nachádzal sa tam len jediný zdroj svetla, a tou bola sviečka na stole. Pohol sa vpred, jeho dych narážal do vlhkého vzduchu.

Do ruky vzal malú sviečku, ukazujúc si tak cestu ďalej. Skoro dostal infarkt vo chvíli, keď sa postupne rozsvietili ostatné sviečky. Zasvietili synchronizovane, akoby to bolo nejaké elektrické osvetlenie.

No najväčšie prekvapenie ho čakalo, keď posledný knôt sviečky pohltil plameň.

Na samom konci podkrovia sedela scvrknutá ženská múmia. Bola odetá v hippie šatách, na hlave jej sedelo pár pramienkov vlasov a zosušených kvetov. Harry sa chytil za hrudník, pretože sa ústa múmie pohli. Už len pri pohľade na ňu mu naskočila husia koža.

Jej prázdne očné jamky nadobudli zeleným svetlom, z úst jej vychádzal hustý dym. Harry zťažka dychčal, čakajúc na ďalšie udalosti. Modlil sa, aby ho tá strašidelná múmia poslala kdesi za normálnejším orákulom.

,,Som duch z Delf. Iní ma volajú orákulum. Chceš predpovedať proroctvo, chlapče?" Ozvala sa hlasom, akoby tisícky rokov neprehovorila.

Harry bojazlivo prikývol a priblížil sa k nej. ,,Do tábora prišiel boh nepravý, kliatbu orákula snáď napraví. Ale zachrániť svet môže len jeden polokrvný, veľkých troch bohov potomok pokrvný. Boj o zlaté rúno vzplane, medzi bratrancami sa stane. Do spánku usne svet v hlbine bezodnej a dušu hrdinu čepeľ zlá rozotne. Jedinou voľbou v ten deň jeho posledný už navždy je Olymp mŕtvy či spasený." Zachrčala, po dokončení sa všetko vrátilo opäť do normálu. Harry sa snažil zapamätať si všetko, čo povedala. Bola to hrôzostrašná predpoveď. Myslel si, že tam príde a ona mu povie, koľko bude mať detí, áut a domov. Nie to, kedy príde skaza Olympanov.

Vrátil sa trochu otrasený po schodoch dolu, kde naňho čakal Cheiron a banda chalanov z tábora. ,,Tak čo, si tuhý?" Vykríkol Lou, na čo ho Cheiron udrel po chrbte. Harry sa zasmial nad tou prekvapenou tvárou.

,,Poď dole. Proroctvo nám povieš pri stole." Oslovil ho biely kentaur. Kučeravec sa vydal do jedálne, sadajúc si na jednu zo stoličiek. ,,No, takže...Začni." Vyzval ho Carter, úsmev mu prešiel cez tvár.

,,Ehm." Odkašľal si predtým, než začal. Potreboval si svoje rozbúrené myšlienky usporiadať v hlave.

,,Do tábora prišiel boh nepravý, kliatbu orákula snáď napraví. Ale zachrániť svet môže len jeden polokrvný, veľkej trojke bohov potomok pokrvný. Boj o zlaté rúno vzplane,medzi bratrancami sa stane. Do spánku usne svet v hlbine bezodnej a dušu hrdinu čepeľ zlá rozotne. Jedinou voľbou v ten deň jeho posledný už navždy je Olymp mŕtvy či spasený.''

Z Harryho úst sa proroctvo hnalo tak rýchlo, ako keby sa ho učil naspamäť niekoľko hodín.

,,Zvláštne. Nepravý poloboh? Ako by sa tu mohol dostať? Veď nás chráni ochranná bariéra!" Brent si podoprel hlavu, šúchajúc si prstami o bradu. Ani kučeravec tomu celkom nerozumel. Znovu.

,,Musíme nad tým ešte porozmýšľať." Riekol Cheiron, klopkajúc svojimi ťažkými kopytami o dlážku. Prechádzal sa z jednej strany na druhú, zatiaľ čo chlapci premýšľali o proroctve.

***

,,Hey, Harry! Poď k nám!" Zvolal na kučeravého chlapca Matthew. Práve sa chystali na boj o vlajku a Harry nebol začlenený do družstva.

Matt mával prilbicou s modrým chocholčekom na nej k Harrymu, on sa vybral za ním. ,,Správne, Harold!" Skríkol Zayn, pískajúc na prstoch.

Harry si nasadil medenú prilbu, dívajúc sa na druhé družstvo-červené. Medzi početnou skupinou ľudí spoznal Louisa, Cartera a Brenta.

,,Hry o vlajku sú zahájené presne te-raz!" Vykríkol robustným hlasom pán D. V tej chvíli sa všetci polokrvní rozbehli s veľkým krikom do lesov.

,,Musíš hľadať červenú vlajku." Odvetil Zayn, lebo videl Harryho stáť bezhybne na mieste. Kučeravec Styles prudko oznámil áno, bežiac za Zaynom.

Jeho hnedé kučierky viali vo vetre, ako utekal. Zakopával o konáre a kamene, takmer spadol. ,,Drevo."nZavrčal za ním Louis, Harry mu hravo buchol do chrbta.

,,Debil."

,,Idiot."

,,Pozor, strom." Louis ho so smiechom sotil do stromu, no nečakal, že Harry ho stiahne zo sebou.

Obaja chlapci skončili vo zvláštnej polohe- Lou ležal na Stylesovi.

// Pozn. autorky: //

Hi,loves :3

Teda,táto kapitola bola (z môjho pohľadu) dosť nudná :/ Čo hovoríte vy? O.o akurát tá posledná veta *_*

Ďakujem za 200 reads a 35 votes ^^ x
Vote and comment :)

Lots of love.

*Tamm*