Demigod [COMPLETED]

~chapter twenty-one~

,,Milujem ťa. Dobrú noc." Povedal Louis odhodlane. A bol si vedomý toho, že Harry zalapal po dychu kvôli náhlemu šoku.

,,L-Lou, t-to si myslel vážne?“ Spýtal sa trasľavo kučeravý chlapec, pozerajúc sa hlboko do krásnych modrých očí, ktoré sa nachádzali oproti nemu. Brunet iba so širokým úsmevom prikývol a venoval Harrymu pár krátkych bozkov, pričom nádejne čakal na odpoveď.

No tá neprichádzala, takže si začal Louis myslieť, že ho jeho priateľ neberie vážne. Toto bolo ďalším dôvodom, prečo sa mu nedarilo zaspať.

***

,,Ehm. Dobré ráno.“ Zamrmlal Harry, keď sa zobudil už na svojej posteli. Chlapci z ubikácie tiež mrmlali niečo v podobe pozdravu. To, čo neustále lámalo Harryho hlavu bolo to, kam sa podeli dievčatá. Ubikácie predsa neboli rozdelené na dievčenské a chlapčenské. Bolo ich iba dvanásť a deti menších bôžikov vlastnili malé zruby.

Akoby mu šťastie prialo, keď Louisa pustili do Hermovej ubikácie, pretože tam bolo ešte voľné miesto. A tak nemusel bývať s tromi dievčatami, ktoré boli Orfeove dcéry, v jednom drobnom domčeku.

,,Raňajky sú o pol hodinu, chalani.“ Riekol so zachrípnutým hlasom nízky brunet, ani sa nepozrel na Harryho. Stále bol nahnevaný na to, že mu kučeravec nepovedal, či ho miluje tiež. On mohol povedať o všetkých svojich pocitoch, tak prečo to neurobil aj Harold? Prečo?

,,Okay!“ Vykríkli zborovo, začínajúc sa obliekať do typických oranžových táborových tričiek a obyčajných džínsov. Aj Louis tak vykonal. Pri obliekaní sa nenápadne pozeral na svojho priateľa a pozoroval každý detail jeho činnosti.

Harry ani netušil, že je na ňom nalepený jeden pár belasých očí. Vyzliekol si tričko, ktoré pokrývalo jeho telo počas noci, čím vystavil na obdiv svoje svalstvo a hŕstku tetovaní. Prehraboval sa v skrini, ktorá bola mimochodom v katastrofálnom neupratanom stave. Harry sa mohol obávať aj toho, či mu v nej niečo nerastie.

Po pár minútach prehrabovania sa, konečne našiel zelené tričko. Táborníci, ktorí mali gréckych božských rodičov nosili oranžové tričká s čiernym nápisom Camp of half-blood , tí, čo mali za rodičov rímskych božských rodičov mali nosiť fialové tričká s nápisom SPQR a potom tu bol Harry so zeleným tričkom. Čo znamenalo, že je jedinečne originálny obyvateľ Tábora polokrvných.

Po oblečení na vrchnej časti tela nasledovali skinny džínsy. Nikto nechápal, ako v nich môže trénovať na boj, ale už si na tesné rifle uňho zvykli. Nosil ich stále. Každý deň, akoby bez nich nemohol vydržať.

Nakoniec sa predsa len brunet odhodlal komunikovať s ním. Podišiel k jeho posteli, sadol si na mäkkú prikrývku a zapozeral sa von oknom. Chystal sa oznámiť mu veľmi dôležitú správu. Správu o výprave mimo štátu New York.

,,A-ahoj, kučierka,“ začal nervózne a poškrabkal sa na zadnej časti krku. Kučeravý chlapec sa náhle otočil a prisadol si k Louisovi. Cítil z neho akúsi negatívnu náladu. Cítil, že napätá atmosféra, čo sa okolo nich vytvorila, by sa dala krájať. Bol veľmi zvedavý, prečo bol Lou tak nesmierne smutný a napätý.

,,No, rozprával som sa s Cheironom a on hovoril o tom, že by sme sa mali vydať na výpravu.“ Odvetil nervózne nižší chlapec , pohľad zakotvil na svoje malé ruky založené v lone.

,,My dvaja?“ Spýtal sa prekvapene kučeravý Harry, ukazujúc na ich dvoch. Predstavil si, akoby taká výprava vyzerala. Boli by celé dni iba spolu, nikto by ich nevyrušoval a oni by mohli večer robiť to, čo už dávno chcel Harold skúsiť. Áno, vedel, že výprava je predovšetkým o nebezpečenstve, číhajúcich obludách a dlhej a únavnej ceste za spravodlivosťou, no noc by mohli mať len pre seba, čo by bolo predsa úžasné. Lenže, Lou mu jediným menom pokazil všetky tie perverzné predstavy.

,,Ide s nami aj Percy. Je najlepší bojovník z tábora a Cheiron ho priradil ku nám, lebo nám môže vážne pomôcť. Má totiž väčšie skúsenosti s vonkajším krutým svetom, ako my ostatní.“ Povedal Louis, snažiac sa vykúzliť na tvári aspoň maličký úsmev. Nedarilo sa. Bol na to moc nervózny.

,,On?! Prečo ide s nami práve Perseus Jackson?!“ Vyrútil sa naňho nahnevane, až mu vyskočili nepekné žily na krku a sčervenela mu tvár. Nenávidel toho blbého Jacksona. Ani nevedel, prečo ho tak každý uznával. Ako keby to nebol iba ďalší poloboh z tábora na Long Islande. Niekedy si myslel, že ho vyznávajú ako jedného z bohov. Hoc Percy zničil Krona a jeho armádu, určite na to nebol sám. Istotne by nezvládol nič bez pomoci ostatných.

,,Harry, upokoj sa. Percy s nami ide, či sa ti to páči alebo nie. Každý chce predsa vyraziť na výpravu s Jacksonom! Je to v podstate nesmrteľný poloboh,“ riekol brunet. Harold nemohol pochopiť tomu slovu nesmrteľný. Čo je na Percym nesmrteľné?

,,Nesmrteľný?“

,,Áno, je nesmrteľný. Raz kvôli výprave vstúpil do rieky Styx. To je tá rieka, v ktorej okúpala matka malého Achilla. No vtedy ho držala za pätu, a tak bol smrteľný iba na jedinom mieste. Aj Percy má smrteľné jedno miesto. No nikto nevie, kde je. Okrem Annabeth Chase, jeho priateľky.“ Vyrozprával Louis, spomínajúc na to, keď spolu bojovali proti hrôzostrašnému titanovi Kronovi- otcovi všetkých bohov.

,,Tak on je ešte aj nesmrteľný, no skvelé.“ Kučeravý chlapec naštvane rozhadzoval rukami a pregúľal svojimi smaragdovými očami.

,,Čo máš proti Percymu? Nechápem, prečo ho tak neznášaš.“ Zamračil sa brunet. Tušil, v čom bol zakopaný pes. Žiarlivosť pracovala veľmi tvrdo. Mala by dostať ocenenie: Zamestnanec mesiaca.

,,Videl som, ako sa naňho pozeráš. A prekážalo mi to.“

,,Ale no tak. Snáď si nemyslíš, že by som začal flirtovať so zadaným chlapcom.“ Zasmial sa hnedovlasý poloboh. Harry sa zatváril urazene. Louis musel čo najrýchlejšie konať. Naklonil sa k mladšiemu chlapcovi a obdarúval jeho plné jemné pery nežnými bozkami. O malú chvíľu to prerástlo do tých vážnejších bozkov, zapojila sa aj práca jazykov.

Harry si ľahol na posteľ a Louis si naňho sadol, vyhŕňajúc mu tričko. Stačilo mu pár sekúnd a Harry pod ním ležal len v čiernych boxerkách. Aj kučeravec sa zapojil a vyzliekol Louisa. Spolu sa skryli pod prikrývku a bolo im jedno, že je deň a niekto ich môže nájsť.

,,Urob to.“ Zavzdychal Harry, no Louis celkom nepochopil jeho požiadavkám.

,,Vyzleč ma a pretiahni ma.“ Šepol po chvíli, priťahujúc si Louisovo rozhorúčené telo k sebe. Brunet nad jeho slovami rozšíril očami a pomaly začal ruku posúvať nižšie po Harryho hrudi. Až sa dostal k intímnym miestam. Louis bol rád, čo všetko dokázala urobiť žiarlivosť.

,,Teraz nie. O chvíľu sú raňajky, zlato.“ Pobozkal ho a vstal z postele.

,,To je práve tá správna chvíľa. Všetci budú na raňajkách a my si to tu môžeme v pokoji rozdať, Tommo.“ Zvodne zažmurkal.

,,Ty zlé perverzné malé dieťa.“ Usmial sa starší chlapec, šermujúc ukazovákom pred svojou tvárou.

,,Prosím, Lou-Lou.“ Zaprosil, ako malé dieťa. Odul spodnú peru a nastavil šteňací pohľad, ktorý dokázal vždy obmäkčiť každého. A podarilo sa mu to aj tentokrát.

,,No dobre. Ale nečakaj zázraky.“ Louis nemohol uveriť sám sebe. Bolo to tak zvrátené, keďže sa naňho mal hnevať, nie sa s ním za to vyspať.

// A/N //

Wey hey x

Woah woah :OO Okaaay, tak takto to nemalo dopadnúť :D :D :D Ale pre perverzné duše, v budúcej kapitole tam (ZAS) príde nejaký narušiteľ 3:D Hádajte, kto to asi bude? :O Máte na výber veľa možností :D

Chcela by som vidieť vaše názory na tento príbeh, takže dole máte kolonku na komentáre :D :D :D :D :) (nenútim vás ♥)

Milujem vás!!!

Vote& comment, please x

*Tamm*