Demigod [COMPLETED]

~chapter thirteen~

,,Orákulum nám povedalo ďalšiu veštbu. Mal by si sa báť, pretože sa pravdepodobne týka teba."

,,Drž sa Styles! A nezblázni sa!" Zakričali za ním chlapci z tímu, nasadzujúc si prilby na hlavy. Chystali sa hrať lacross, čo žiaľ Harold netušil. Bol to ich najobľúbenejší šport, pretože ešte nikdy neprehrali. Ich súpermi boli polokrvní egyptských bohov. Tí neovládali nič, okrem písania hieroglyfov a stavania pyramíd.

Pán Dionýzos ťahal Harryho za zápästie, pričom sa kučeravec vzpieral najviac, ako mohol. Nechcel znova navštíviť tú zosušenú starú múmiu. Jediné čo chcel bolo to, aby si mohol zahrať zápas. Aspoň jednu hru. Normálne. Bez všetkých tých polobožských problémov.

,,Nechajte ma, pán D. Chcem hrať zápas," vrčal, prevracajúc svojimi smaragdovými očami. Bol zvedavý, aký druh športu šli hrať jeho kamaráti spolu s brunetom Louisom. Dúfal, že to nebol baseball. Ten neznášal spomedzi športov najviac. 

,,Harold! Prestaň a poď! Cheiron si to želá!" Zagánil naňho boh vína, trhajúc jeho tričko bližšie k sebe. Arogantnosť toho poloboha mu liezla na nervy. Mal pokrk jeho rečí. Najradšej by ho hodil do rieky Styx, kde by si ho zobral Hádes do svojho kráľovstva.*

,,Ale ja nechcem!" Šomral, prekrižujúc si ruky na hrudi, akoby bol malé dieťa, ktoré odišlo z hračkárstva bez svojej vysnívanej hračky. Dionýzos pregúľal očami, luskol prstami, a náhle sa okolo Harryho tela ovinuli korene viniča. Uväznili chlapcovo telo, začal sa prudkými pohybmi ošívať a trhať samým sebou, no korene ho dusili ďalej. 

,,Pustite ma!" Kričal. Bol veľmi nahnevaný na seba, aj na pána D. Mal si dávať väčší pozor na ústa a radšej kráčať ďalej s ním, cestou k starej múmii predpovedajúcej budúcnosť.

,,Nie. Dovtedy, kým nezavrieš svoju ukecanú papuľu, vinič ťa bude dusiť." Boh sa zasmial nad svojim dokonalým plánom, ako umlčať Parryho Stilesa. Alebo Henryho Stylesa? To je fuk.

,,Dionýzos! Pusti toho nevinného polokrvného!" Zvolal niekto spoza ich chrbtov. Nebol to nik iný, než kentaur Cheiron. Majestátne pricválal k dvom mužom, kopytá mu zanechávali po stretnutí sa zo zemou dunivý zvuk. Vietor mu vial do dlhých vlasov zviazaných v neupravenom vrkoči, čím mu ich trochu rozstrapatil. Hneď po tom, čo zastal, zodvihol predné nohy vysoko do vzduchu tak, akým spôsobom to robia kone. Harry si myslel, že začne erdžať. Bolo by to vážne vtipné.

,,Presne! S tým súhlasím. Som nevinný," obraňoval sa kučeravec, prikyvujúc hlavou. Korene mu tlačili na celú dolnú polovicu tela, čo bolo príliš nepohodlné. Ale keď si predstavil namiesto koreňov Louisove ruky, už mu to tak nevadilo.

,,Ugh. Tak dobre." S pregúľaním očí zas luskol prstami, po otravných koreňoch akoby sa zľahla zem. Naraz sa všetky vyparili a Harry prestal mať pocit Louisovych rúk obmotaných navôkol neho.

,,Ďakujem." Zamrmlal, otrávený výraz sa mu usadil na tvári.

,,Nie je zač, otravný poloboh."

,,Poď so mnou, Harry Styles. Azda si už počul o tom, že o tebe orákulum hovorilo. A nebolo to veľmi pozitívne." Kentaur skleslo sklonil hlavu. Trápilo ho, že mal nejaký táborník zlý osud. V tábore stretol mnoho odvážnych polokrvných, ktorí skončili zle. Zomreli. Nenávidel také spomienky. Práve teraz si zaťažoval myšlienky najväčším hrdinom, ktorému bohovia ponúkli byť bohom tiež. Ale on odmietol. Tým hrdinom bol Percy Jackson. Stratil sa. Alebo ho uniesli. To nikto zatiaľ netušil. Jeho priateľka Annabeth z Atheninej ubikácie postupne strácala rozum. Hľadala ho už niekoľko mesiacov. Myslel si, že práve Harold by mohol byť kľúčom k nájdeniu Percyho. 

,,Okay." Povedal s otráveným úškrnom, nasledujúc kentaura. 

***

,,Aké bolo to proroctvo, kučierka?" Spýtal sa zvedavo Brent. 

,,Ehm. Nič moc. Nechcem sa o tom baviť. Je to pre mňa veľmi zarážajúce a neuveriteľné. Som z toho celkom šoknutý, takže mi prosím ťa, nechaj trochu času, nech mi to prejde hlavou." Odvetil svoju prosbu kučeravý chlapec. Bol vyvedený z miery.

Orákulum mu prednieslo dosť strašidelnú veštbu. Veštila mu smrť. Hrôzostrašnú smrť.

,,Odíďte. Prosím." Odvrkol, slzy sa mu tlačili do očí. Konečne si našiel niekoho, kto by mu mohol opätovať lásku, a jeho osudom je zomrieť? Prečo on?

Chlapci odišli z jeho izby. Teda okrem Louisa. On musel podporiť Harryho. Jednoducho ho nemohol nechať napospas osudu. Kľakol si pred neho, hladiac jeho tmavé kučery. Trápil ho pohľad na kučeravca. Všimol si slané slzy stekajúce po jeho tvári, čo ho zranilo ešte väčšmi.

,,Lou, nechaj ma. Nechaj ma na pokoji." Zavrčal a s hlbokým povzdychom sa zvalil na chrbát. Mal by pod sebou cítiť mäkké vankúše. No necítil. Nachádzali sa tam Louisove jemné dlane.

,,Nie. Povedz mi, čo ti predpovedala." Šepol. Harry sa zhlboka nadýchol, bol pripravený povedať to aspoň jednej osobe.

Snažil sa rozpamätať na správne verše veštby, no nemohol si spomenúť. Akoby sa mu všetko vyparilo z hlavy. Možno to spôsobil strach, hnev, či stres. A tak sa radšej rozhodol vyrozprávať príbeh vlastnými slovami.

,,Ehm. Hovorila niečo o tom, že do tábora príde poloboh, ku ktorému sa neprihlási žiaden boh. Takzvaný nepravý poloboh. Hovorila aj o tom, že tento nepravý poloboh ju onedlho zastúpi v jej funkcii," povedal Harry roztraseným hlasom. Lou ho nenechal dokončiť svoje rozprávanie, pretože si potreboval usporiadať všetky informácie.

,,Ak ju niekto zastúpi v jej funkcii znamená to, že zomrie. Premení sa na takú istú múmiu. A navyše, nie je to vôbec možné. Duch z Delf je v nej uväznený. Nemal by sa ako dostať von." Louis záporne krútil hlavou. Predsa vedel, ako to bolo s orákulami.

Boli to ženy. Normálne žijúce ženy. Ani neboli polokrvné. Už odmalička mali zvláštne schopnosti. Videli cez hmlu, čo im umožňovalo vidieť aj obludy a polobožské zbrane. Dokonca mohli prejsť aj cez bariéru Tábora polokrvných. Raz do nich vstúpil duch z Delf a odvtedy predpovedali proroctvá. Keď nadišiel čas, duch z nich odišiel a premiestnil sa do iného tela.

Okrem jednej. Charlotte.

Len ona sa ducha nezbavila. Ale niekto musel rozprávať proroctvá. Inak by sa táborníkom nedalo vydať na bojovnú výpravu.

Takže v nej duch zostal aj po smrti. Nemohla zomrieť. Nemala pokoj. Nikdy sa nedočkala večného odpočinku.

,,Povedala mi to. Musí to byť pravda."

,,Prečo by to malo mať niečo spoločné s tebou?"

,,Ešte som ti nepovedal celý príbeh." Zamrmlal s otráveným tónom.

Druhá časť príbehu bola hrôzostrašnejšia.

// Pozn. autorky: //

Heyy xx Ospravedlňujem sa za dlhé čakanie, no môj bro ma nechce pustiť k počítaču -_- A preto je aj taká krátka -____- je mi z toho zle... :DDDD

Tak dúfam, že ste nezabudli na Demigod :/ :)

Luv ya a VESELÉ VIANOCE! ♥

*Tamm*