Demigod [COMPLETED]

~chapter seventeen~

Ah sakra. Teraz bude terčom posmechov nielen kvôli svojej orientácii. A to všetko kvôli Tomlinsonovi.

,,Nebudem žiadna zosušená múmia. To, čo povedal Tomlinson, nie je pravda. Jednoducho len trepol nejakú sprostosť, aby si už konečne držal svoju blbú hubu." Kučeravec odvetil prvú výhovorku, ktorá mu napadala. Zdalo sa, že na Zayna zabrala. Možno.

,,Ah, to je predsa jedno. Idem ťa naučiť bojovať s normálnou dýchajúcou bytosťou. Nikdy by si sa poriadne nenaučil taktiku boja, keby si neustále udieral iba do slameného panáka. Potrebuješ sa to všetko riadne naučiť." Vysvetlil Zayn, pričom vytasil meč. Jeho zbraň už len na pohľad vyzerala dosť nebezpčene, chladne a ... ostro.

,,Musíme hneď používať vražedné zbrane?" Spýtal sa s nadvihnutým obočím Harry, strach sa v jeho tele čoraz viac zväčšoval. Hoc sa chcel naučiť prežiť v ťažkom boji, chcel vedieť zachrániť svoj život, no preferoval by pomalšiu výučbu. Napríklad niečo také, ako to bývalo v počítačových hrách. Postupoval by po leveloch a čím viac by ich mal za sebou, tým by bol zručnejší. No bohužiaľ, nezdalo sa, že by niekto z prítomných polobohov mal ten istý názor.

,,Áno, na tábor sa valí veľa nebezpečenstva, nepotrebujeme tu neschopných táborníkov. A keď sa aspoň dnes naučíš základy, v bojoch sa nám to bude hodiť. Veď každá výpomoc je dobrá, no nie?" Riekol Carter, prehrabujúc sa v nejakej drevenej debne.

Z tej debny vybral malú čiernu škatuľku, na ktorej bolo napísané niečo v gréčtine. Keby bol Harry poloboh, dokázal by také niečo prečítať, no on mal žiaľ to nešťastie, že sa musel stať orákulom. Hnusným neobľúbeným orákulom veštiacim budúcnosť. Už len z tej predstavy sa mu zdvíhal žalúdok. Dúfal, že sa orákulum mýlilo alebo aspoň ešte na pár desiatok rokov zostane v svojej podobe, i vo svojej funkcii. Nemohol mať jednoducho normálnu prácu, ako ostatní?

Nie, on musí byť zosušený veštec so svietiacimi očami.

Tmavovlasý aziat podišiel bližšie ku kučeravému chlapcovi, ktorý sa svojimi veľkými zelenými očami snažil prečítať gréčtinu napísanú zlatým písmom pozdĺž škatuľky. Stálo tam τέρας, čo znamená netvor.

,,Čo znamená to tépas?" Spýtal sa pochybovačne. Myslel si, že to je nejaká ich posvätná škatuľka alebo niečo strašidelnejšie. Čo ak z neho chceli urobiť orákulum už teraz? Jeho útle telo sa roztriaslo, na príčine boli jeho vlastné pesimistické myšlienky, za ktoré si chcel streliť štipľavú facku.

,,Téras, ty hlupák." Spoza Zaynovej vysokej postavy sa ozval hlas s príliš afektovaným prízvukom. Brent. Zaynov ďalší petolízač. Louis Harrymu hovoril, že Brentova mama je Afrodita, preto je taký, aký je. Namyslený, afektovaný a vždy upravený. Kučeravec si počas svojho pobytu v tábore všímal Brentov výzor. Bola pravda, že ho ešte nikdy nevidel len tak, oblečeného v teplákoch, rozťahanej mikine a s čiapkou, ktorá by mu zakrývala rozstrapatené vlasy.

Brent bol pravý opak. Jeho hlavnými životnými pravidlami boli: skinny džínsy, trendy top a nagélované vlasy. Bez nich by jednoducho nemohol existovať. To by sa radšej zakopal hlboko pod čiernu zem.

,,Téras? Čo to znamená? Terasa? A vlastne, prečo majú Gréci tak divný jazyk?" Harry všetkých zahrnul otázkami, na ktoré chcel počuť okamžitú odpoveď.

Chlapci sa namiesto odpovede nahlas rozosmiali, vybuchovali do silných návalov smiechu, akoby boli sopky. Ich smiech pripomínal skôr dusiace sa tulene, no to si myslel iba Harry. Len Lou sa nesmial ako šialené zviera. Smial sa potichy a roztomilo, pričom sa mu navôkol modrých očí vytvorili vejáriky vrások.