Demigod [COMPLETED]

~chapter thirty~

,,Chlapci, pripravte sa. Pretože tam dole nás boj istotne neminie."

Harry sa začal triasť, nad jeho telom panoval strach, ktorý ho nútil stáť na jednom mieste, bez možnosti pohnúť sa. Nemohol uveriť, že sa to dialo. Že tam len tak stál a kúsok od neho sa nachádzali nepriatelia. Zrazu mu táto výprava neprišla ako dobrý nápad. Hoc, ani vtedy, no naozaj nemyslel na nejaké obludy. Predpokladal, že sa s nimi za celú výpravu ani nestretnú, nie to, že s nimi budú bojovať.

,,J-ja... Percy, nedá sa im nejako vyhnúť?" Spýtal sa s nádejou v očiach. Percy sa na neho pozrel s nadvihnutým obočím. A práve vtedy od neho nádej odišla.

,,Nemôžeme ich jednoducho obísť. Strážia náš cieľ. Myslíš, že za pár hodín ich to omrzí a pôjdu preč?" Spýtal sa ho nevrlo Pers. Mal dosť veľké nervy. Opäť. A spôsoboval mu ich hlavne otravný Harry.

,,Len som sa pýtal." Zamrmlal si popod nos kučeravec a vytasil svoj meč. Jeho čepeľ žiarila kvôli slnečným lúčom. Vyzerala krásne.

,,Tak poďme. Ale musíme byť opatrní. Tie beštie sú ozbrojené. A nielen zbraňami, ale aj svojimi jedovatými ostňami a ostatnými obludnými vecami." Oznámil Percy a kývol hlavou na chlapcov, aby sa vydali dolu po schodoch. Tí sa postupne rozutekali dolu, neustále sa obzerali navôkol seba. Príšery mohli číhať aj vnútri budovy.

,,Pozor!" Zvolal zdesene Louis na Harryho, na ktorého sa práve chystala ohavná fúria. Po tom, čo si všimla, že bola odhalená, začala ohlušujúco kričať a mávať navôkol seba s jej obrovskými pazúrmi. Harry sa v poslednej chvíli otočil a sekol po nej svojím mečom, no nechal svoje oči zatvorené. Otvoril ich až po tom, čo všetko stíchlo a už nemohol počuť škrekot príšernej fúrie.

,,Dokázal si to! Harry! Zabil si ju!" Zakričal s obrovským úsmevom Louis a následne sa rozbehol k Harrymu, aby ho mohol objať. Hneď, ako sa dostal k jeho vysokému telu, pocítil na sebe dve veľké dlane, ktoré ho chytili za boky. Neprešlo ani pár sekúnd, a Harryho pery boli nalepené na tých Louisovych. Bola to taká ich menšia oslava. Harry predsa zabil svoju prvú obludu. Zaslúžil si odmenu.

,,No dobre, stačilo. Musíme ísť. Boj sa týmto neskončil. Ak obludy počuli krik fúrie, istotne sú na ceste sem." Prehovoril hnedovlasý Pers, hľadiac okolo seba, či sa náhodou neblížil nejaký nepriateľ. Vydýchol si, keď bol vzduch čistý a oni sa mohli posunúť ďalej. Opatrne kráčali prázdnymi chodbami hotelu, čo im prišlo samozrejme divné. Bol to hotel. A ten nemal byť prázdny. Percy cítil, že tu je na nich nachystaná pasca. Obával sa ešte väčšmi, než kedykoľvek predtým.

,,Môžete." Šepol a pokynul rukou smerom, kam sa mali chlapci vydať. Tí len prikývli a potichu sa dostali do výťahu.

,,Čo budeme robiť?" Spýtal sa nízky brunet, upieral svoje veľké modré oči do tých zelených.

,,Budeme sa brániť. A bojovať do posledných síl." Vyhlásil odhodlane kučeravý chlapec, no to ešte nevedel, že to, čo sa na nich chystá, ich prinúti vymeniť si trenky.

,,Musíme niečo vymyslieť. Nemôžeme tam len tak nabehnúť, musíme sa dohodnúť na taktike. Teda, ak sa nechcete dobrovoľne obetovať." Zamrmlal Poseidónov syn, a pritom pozeral na oboch chlapcov, akoby sledoval tenis. Raz sa pozeral na ľavú stranu, raz na pravú.

,,Okay. Takže, čo sa chystáme robiť?" Harry im položil zvedavú otázku.

,,Budeme sa čo najviac skrývať. A nesmieme byť hluční. Najprv budeme zabíjať lukostrelcov a obludy s jedovatými šípmi. Potom to už bude hračka. Teda, aspoň dúfam." Navrhol Louis a Percy s Harrym súhlasne prikyvovali. Louisov plán sa im zdal dosť dobrý na realizáciu. A hlavne, ten plán mal bezpečnejšie riešenia.