Demigod [COMPLETED]

~chapter twenty-two~

,,No dobre. Ale nečakaj zázraky.“ Louis nemohol uveriť sám sebe. Bolo to tak zvrátené, keďže sa naňho mal hnevať, nie sa s ním za to vyspať.

,,Nechcem zázraky, Lou. Chcem teba." Šepol s úsmevom Harry, naťahujúc sa za Louisovým telom. Cítil sa tak dobre, keď sa nachádzali blízko seba. Bol veľmi rád za to, že spolu môžu byť. Že môžu pokojne ležať vedľa seba a dokazovať si svoju lásku, zatiaľ čo ostatní o ničom nevedeli, pretože trčali na raňajkách, ktorých polovicu aj tak museli vyhodiť do hlúpeho ohniska, ako obetu. 

Aj by sa im tento malý nevinný priestupok podaril, no nevedeli, že Cheiron kontroluje ubikácie, či niekto nezaspal alebo či niekoho nezamkli na záchode (aj to sa už raz stalo, ale to je skrátka iný príbeh). A tak si on pomaličky cupkal svojimi kopýtkami a vykračoval si rovno ku vchodu do Hermovej ubikácie. 

,,Je tu niekto?" Zvolal, keď vošiel dnu. Obaja chlapci sa zhrozene strhli, Louisovi sa od náhleho náporu prekvapenia podarilo spadnúť na zem. Chlapci si bleskovo obliekli boxerky a aspoň tričká, Lou sa okamžite rozbehol smerom do kúpeľne. Chcel byť nenápadný. 

,,D-Dobré ráno, Cheiron." Pozdravil ho s rozšírenými očami vystrašený kučeravý chlapec, ktorý bol na pokraji srdcového infarktu. 

,,Prečo ste tu? Máte byť predsa na raňajkách." Rázne povedal kentaur Cheiron, pričom dupol silnou konskou nohou o zem. Hlasný zvuk sa dostal do Harryho uší, čo mu spôsobilo ešte väčšie zhrozenie sa. Bol úplne mimo z toho, že im tam niekto vtrhol akurát pri ich chvíľke. 

,,My vieme. Ja... Zaspali sme." Vykoktal sa kučeravec a sklonil pohľad na svoje ruky. 

,,Obaja? A akože vás nezobudili?" Spýtal sa prekvapene a založil si ruky na hrudi. Čakal na to, akú výhovorku sa im podarí vymyslieť. Vedel, že nešli na raňajky naschvál, no ani vo sne by ho nenapadlo, že mali na pláne robiť niečo nekalé. Lou mal predsa pred pár rokmi priateľku, takže takúto možnosť okamžite vylúčil zo svojej hlavy. 

,,No. My sme zaspali." Zopakoval Harry, neuvedomujúc si, že to isté už pred chvíľou povedal. 

,,Harry. Neverím tvojim hlúpym výhovorkám. Určite ste chceli niečo vyvádzať s dievčenskými vecami, čo? Už pred dvoma týždňami sa stalo niečo podobné, keď sa dvom Hefaistovým synom podarilo povešať cez obed všetko dievčenské spodné prádlo na konáre stromov." Odvetil Cheiron, v hlase sa mu objavil mierny tón naznačujúci narastajúci hnev v jeho vnútri. Neznášal, keď sa táborníci pokúšali o nejaké nevyspelé skutky, a ešte k tomu aj klamali rovno do očí, akoby sa nič dôležité nedialo. 

,,Oblečte sa, za päť minút nech ste na raňajkách!" Skríkol po nich a po chvíli sa vytratil von. Harry pred chvíľou mohol zistiť, aký je to pocit, prežiť infarkt. Pery sa mu triasli, náhle mu začínalo byť veľmi zle, akoby so sebou kentaur priniesol negatívnu energiu a tá sa rozšírila po celej miestnosti. Ale pravdepodobne to bolo tým malým infarktom, ktorý obaja chlapci spoločne prežívali. 

Lou sedel opretý o dvere, jeho líca boli plné červene. Neustále cítil potrebu prehrabovať si rukou vlasy a búchať hlavou o biele drevené dvere. Potichy si dookola opakoval, aký veľký je blbec, pretože čosi také, ako bola kontrola, mohol očakávať. Mal predísť takýmto udalostiam.

Keď si predstavil, ak by prišiel kentaur o pár minút neskôr, určite by sa mu podarilo vidieť viac, než obyčajné dotyky. A to by teda nebolo veľmi dobré, keďže ešte nikto nevidel reakciu vedúcich tábora, na takýto nezvyčajný pár. A čo by na to povedal Louisov otec Orfeus? Istotne by sa nad tým len tak ľahko nepovzniesol, Lou si dokázal predstaviť ten znechutený výraz.

Napokon sa rozhodol pomaly postaviť a presunúť sa von z kúpeľne. Čakal ho tam nemilý pohľad na mierne vystrašeného kučeravého chlapca, ležiaceho na posteli a držiaceho sa za hrudník. Nízky brunet mohol vidieť, ako zhlboka sa nadychoval a vydychoval. Bolo to trošku strašidelné.

,,Harry? Si v poriadku?" Spýtal sa opatrne brunet a podišiel bližšie k druhej odobe nachádzajúcej sa na posteli.

,,Vyzerám tak?" Odpovedal formou otázky, pričom si neodpustil svoj typický sarkazmus. Brunet ho priam nenávidel.

,,Nie. Obleč sa. Prepáč mi to, mal som vedieť, či to tu nepríde niekto skontrolovať." Zosmutnel zrazu Louis a jemne pohladil Harryho bujné čokoládové kučery. Harry sa naňho po pár sekundách usmial a pozrel sa mu rovno do očí. Mal tak veľkú chuť pobozkať ho a znova ho hodiť na posteľ, no vedel, že by to nebolo správne rozhodnutie, a tak mu iba venoval maličký božtek na pravé líce. 

,,Musíme ísť, Lou-Lou. Cheiron nás zabije, ak nás tam nenájde." Oznámil s vážnou tvárou kučeravec a prudkým pohybom sa postavil na nohy. Zohol sa po tenisky, ktoré ležali kdesi hlboko pod posteľou, takže sa musel pod ňu doslova napchať. 

Louisovi sa to zdalo mimoriadne vtipné, až tak, že sa nad ním začal schuti a poriadne nahlas smiať. 

,,Ha. Ha. Ha." Zavrčal Harold po tom, čo sa dostal spod postele a upravil si rozstrapatené kučeravé vlasy. Povrh jeho džínsov bol celý zaprášený, Harryho z toho zčalo napínať. Nenávidel prach. A to nielen kvôli svojej alergii, ale aj kvôli jeho hroznému výzoru. Okamžite si všetok prach oprášil z nohavíc a znechutene sa zatriasol. 

No prach sa mu stihol dostať do dýchacích ciest a on začal hrozivo kašlať. 

,,No tak, Harold. Poď už." Popohnal ho nízky chlapec, ťahajúc ho za ruku smerom von z ubikácie. Hneď, ako prekročili bezpečnú zónu interiéru, odtiahli svoje dlane od seba, pretože už nechceli vzbudzovať ďalšiu zbytočnú pozornosť. 

,,A tentoraz, prosím ťa, nezabudni na obetovanie jedla bohom. Nechceš predsa znovu vyvolať dážď na Vrchu polokrvných. Veľmi sa začínaš podobať na tvojho soka, Percyho Jacksona." 

,,Soka?" Spýtal sa prekvapene Harry, ale vedel, na čo Lou naráža. na jeho prehnanú žiarlivosť. 

,,Nebuď prekvapený, zlatko. Videl som tvoje žiarlivé pohľady, keď som bol blízko Percyho. Neboj sa, ľúbim len a len teba." Šepol Louis so širokým úsmevom, čo vyčarilo na tvári úsmev aj druhému, mladšiemu chlapcovi. 

Chlapci sa konečne dostali do jedálne, kde už všetci jedli alebo videli horlivú diskusiu. 

,,Harry Styles! Louis Tomlinson! Privítajte, prosím, našich oneskorencov, zároveň účastníkov výpravy s Percym Jacksonom!" Vykríkol víťazoslávne pán Dionýzos, držiaci v ruke kalih čistej vody. Žiaľ, bol prekliaty Diom, takže tam nemohol mať víno, kvôli veľkému množstvu svojich opileckých afér. 

Harry zažíval svoj druhý infarkt za deň a za oba vďačil svojmu terajšiemu domovu. 

// A/N //

Heyyy xx 

Áno, viem viem, zase neskoro, no zargumentujem to jediným slovom ŠKOLA. :) Takže to musíte pochopiť :) :* 

Dúfam, že sa vám aspoň trochu páčila :)

Venujem @vevestylinson :) 

*Tamm*