Demigod [COMPLETED]

~chapter twenty-nine~

,,A ja som si myslel, že tento svet nemôže byť divnejší."

Percy nad Harryho poznámkou iba zľahka mávol rukou a prevrátil očami, kráčajúc bližšie k stajniam s pegasmi dnu. Bol zvedavý, či sa za tie mesiace, keď bol nezvestný, jeho Blackjack nejako zmenil. Bol rád, že mohol rozumieť pegasom, hypokampom a ostatným druhom koní. Tú schopnosť mal totiž kvôli tomu, že bol Poseidónovym synom, ktorý mal nejakú zásluhu na vzniku týchto majestátnych zvierat požierajúcich cukor.

Vošli do stajní, páchlo to tam po... jednoducho to tam páchlo. Percy chlapcom ukázal svojho čierneho žrebca s čiernou hrivou a čiernymi krídlami. Bolo trochu zvláštne vidieť koňa s krídlami, ale Harry si musel jednoducho zvykať na každodenné prekvapenia v podobe nevídaných mutácí rôznych zvierat.

,,Toto je Blackjack. Ahoj, Blackjack." Percy sa mu pozdravil, čakajúc na odozvu. Kôň mu ihneď odpovedal. No nevyzeralo to tak, že by začal rozprávať. On si iba niečo pomyslel a Percy to mohol automaticky počuť.

Poseidónov syn chlapcov zaviedol k ostatným pegasom, mali možnosť si vybrať. Harry si vybral Blue a Lou si zobral Sky. Chudák Whiteman, ten tam žiaľ musel zostať osamote.

Polokrvní si odviedli kone von zo stajní, Percy im začal vysvetľovať, ako si majú na ne sadnúť, aby pri vzlietaní nespadli. A vysvetlil im aj spôsob, ako prinútia pegasa rovnomerným pohybom, odraziť sa od zeme. Táto časť bola vždy najťažšia, pretože to bolo ako s lietadlom. Väčšina nehôd sa stávala zväčša pri vzlietaní.

,,Sadnite si na nich." Prikázal Pers a ukázal vystrašeným chlapcom, ako si sadnúť do sedla. Tí sa nemotorne dostali na chrbát koňa, Harry popritom vydal zopár dievčenských výkrikov, lebo sa bál, že kôň z ničoho nič vyletí a on zomrie.

,,Nebuď strachopud, Harold. Si predsa chlap, nie? Hádam sa nebojíš nejakého žrebca s krídlami?" Spýtal sa ho s posmechom Jackson, Harry mu mal chuť jednu vraziť. No a čo, že sa bál výšok? Každý sa niečoho bojí, nie je tak?

,,Ticho, Jackson." Zavrčal naňho kučeravý chlapec, pričom ho obdaril dosť neprívetivým pohľadom zabijaka. Pers iba pregúľal očami, čosi si zamrmlal popod nos a zakričal na žrebce, aby vzlietli. Tie sa dali okamžite do pohybu, akoby boli poslušní vojaci a Percy ich veliteľ. Ihneď vzlietli do výšky, čo vyviedlo kučeravca a bruneta z miery. S miernym krikom sa pevne chytili za opraty, ktoré mali kone obviazané navôkol pysku, viedli až za krk, takže sa ich mohli bezpečne chytiť. Harry neprestával jačať, aj keď boli nad zemou len pár metrov. Neboli to ani dva metre a Harrymu sa začala točiť hlava. Jeho fóbia z výšok sa preukázala. Prežil cestu na divokom hypokampovi, nemal morskú horúčku na jachte, a teraz si myslel, že zomrie vo výške dvoch metrov nad zemou. Super. To Percy s Louisom presne potrebovali.

,,Azda sa nebojíš výšok?" Spýtal sa ho s nadvihnutým obočím Pers. Bol prekvapený, že sa Harold bojí práve výšok. Myslel si, že sa bojí pavúkov, či hrôzostrašných oblúd, ktoré na nich číhajú. No on sa bál výšok. To im prišlo vážne "vhod".

,,Robíš si srandu? Ako sa dostaneme do Palm Coast, keď si schopný omdlieť?" Zrúkol naň vodca výpravy a neveriacky si plesol po čele. Chcel mať túto výpravu za sebou, aby mohol konečne byť v tábore, spolu s Annabeth a ďalšími. Nepotreboval riešiť tak banálne problémy, ktoré stále spôsoboval ten kučeravý chlapec menom Harry Styles.

,,J-ja neviem. Je mi to ľúto, ale toto jednoducho nezvládnem." Šepol takmer nečujne kučeravec a sklopil zrak do zeme. No to nebol najlepší nápad, pretože sa mu okamžite zakrútila hlava a zahmlelo pred očami. Ak by nevyužil svoje reflexy, už dávno by padal na zem. Hoc by si vôbec neublížil, keďže boli len tak nízko nad povrchom zeme.

Percy si sťažka povzdychol a prikázal Blue, aby zlietol späť na zem. To isté potom prikázal aj ostatným pegasom. Bluove veľké modré oči sa smutne zahľadeli na ešte väčšmi smutného poloboha, ktorým bol Harry. Už nechcel spôsobovať ďalšie problémy, ale do výšin sa jednoducho vzniesť nemohol. Nebo považoval za miesto, kam sa nikdy nedostane a ani nechce. Ani prostredníctvom balónu, lietadla, či bieleho pegasa s obrovskými belasými očami.

,,Prepáčte mi to, no nedokážem to prekonať." Ospravedlnil sa im kučeravý chlapec, hlavu mal zvesenú dolu k zemi. Opatrne kopal nohou do malých kamienkov, tak sa snažil vyhnúť očnému kontaktu s chlapcami. Cítil sa veľmi trápne (predovšetkým pred Louisom), že skazil šancu na dopravu kvôli svojmu strachu. Líca mu horeli červeňou. Ešte nikdy sa necítil horšie a trápnejšie, než v túto chvíľu.

,,To nevadí, kučierka." Oslovil ho nízky brunet, na tvári sa mu pohrával mierny úsmev. Konečne zistil, že ten drsný Harry je tiež len človek a má chyby, má z niečoho strach, jednoducho, nikto nie je dokonalý. Aj keď si to občas Lou o Harrym myslel.

,,Mám nápad. Určite by ti bolo lepšie, ak by si na pegasovi nebol sám, je tak? Mohol by si si sadnúť k Louisovi, pevne sa ho chytiť za tričko, a tak by si cítil pocit bezpečia." Percy svojim nápadom prekvapil i kučeravca, i bruneta. Bol to dobrý nápad. Dokonca aj Harry s ním súhlasil. Veď nič nie je predsa krajšie, ako sedieť pri svojej milovanej osobe, dotýkať sa jej a vznášať sa s polu s ňou vo výšinách.

,,Skvelá myšlienka, Pers! Konečne si vymyslel niečo, čo by mi absolútne neprekážalo." Zaradoval sa Harry, smutný výraz na jeho tvári vystriedal široký úsmev s jamkami v lícach.

Percy nadvihol obočie, až tak, že mu ho pod ofinou nebolo vidno, vypäl hruď a víťazoslávne sa po nej pobúchal. Cítil ku sebe a svojim nápadom obrovskú hrdosť. A bol hrdý aj na to, že sa mu podarilo vyhovieť všetkým účastníkom výpravy.

Harry teda nasadol na koňa, teraz mu to šlo o trochu lepšie, než prvý krát. Pevne stisol Louisovo tričko medzi prstami a natlačil sa na jeho útle telo čo najviac, aby mohol mať pocit bezpečia. A samozrejme aj preto, lebo jeho priateľ pekne voňal. Po jablkovom šampóne a tom typickom "Tomlinsonovskom" pachu.

,,Hm, tak toto je už lepšie. Páči sa mi to." Zavrnel Louisovi do ucha hravým tónom a daroval mu bozk na líce. Po tom, čo vzlietli vysoko do oblakov, Harry sa venoval bozkávaniu brunetovho krku. Obom sa to páčilo. Len Percy sa musel prinútiť, aby na tých dvoch počas letu nikdy nepozrel. Nestálo by to za to.

Zrazu Jackson prikázal koňom, aby zleteli nižšie. Už sa nachádzali nad mestom Palm Coast. Ale vtedy ešte nebolo možné vidieť blížiacu sa hrozbu. Až za pár minút Pers zakričal: ,,Chalani! Číhajú tam obludy! Musíme pristáť niekde, kde by nás nebolo možné zavetriť!" Zvolal na nich so strachom v očiach. Louis sa pozrel na neďaleký mrakodrap s rovnou strechou, ktorá by im mohla poslúžiť ako pristávacia dráha. Percy zavelil a pegasy nenápadne zleteli na rovnú plochu strechy.

,,Chlapci, pripravte sa. Pretože tam dole nás boj istotne neminie."

// A/N //

Heyaaa, dievčence! Je tu predposledná kapitola! o.o Prepáčte mi, že je kratšia, no potom by som moc preskakovala dej a najväčšie napätie, akcia budú v poslednej kapitole :)

Veľmi vám ďakujem za všetky tie ohlasy! Ste neuveriteľné! <3

vote and comment xx

*Tamm*