Demigod [COMPLETED]

~chapter one~

Ako každé prázdninové ráno, Harry sa vybral do pekárne, kde pracoval ako letný brigádnik. Nebol veľmi rád, že musí pracovať v pekárni, ale aspoň tam pracovali milé ženy, ktoré mu nudnú prácu skrášľovali.

Harry bol možno trochu sklamaný z toho, že v pekárni neboli mladé dievčatá. Už bol dlho voľný, čo sa mu nepáčilo.

Ostatní chlapci z jeho triedy by si užívali slobodu, no u Harryho tomu tak nebolo. Radšej by hladil vlasy jeho dievčaťu, pozýval ju do kina na rôzne romantické filmy a oslavoval by s ňou každého Valentína.

Práve čakal na metro, ktoré by ho doviezlo pár blokov od práce. Nenávidel metro. V podzemí bol smrad a veľa ľudí lepiacich sa na jeho telo.

Keď metro dorazilo na svoje miesto, Harry sa predral pomedzi stovku ľudí. Neveril sám sebe, ako sa tam dokázal dostať. Možno to bolo jeho štíhlosťou. Ťažko povedať, pomyslel si kučeravý Harry.

Spomenul si na to, že dnes je trinásteho septembra. Pohotovo vybral svoj mobil z vrecka a napísal jeho kamarátovi Niallovi prianie k narodeninám, hoc vedel, že Niall blahoželania cez sms neznášal.

Kučeravý chlapec sa pozeral na množstvo ľudí nachádzajúcich sa v metre. Náhle sa po celom metre rozozvučal nezrozumiteľný ženský hlas, ktorý oznamoval, aká je nasledujúca zastávka.

Harry sa postavil, jednoduchým prehrabnutím svojich vlasov si ich upravil. Metrom silno trhlo, čo značilo zastávku. Dvere sa otvorili a kučeravec sa prešmykol von.

Šiel po ulici, stretával známych i neznámych. Aj tak sa nikoho neobťažoval pozdraviť.

Hlasno si vydýchol. Dostal sa k svojej práci. Hneď po príchode ho pozdravila Mary a Lisa. ,,Ahoj," odvetil s jemným kývnutím jeho hlavy.

Prešiel dozadu, kde mali menšiu šatňu a prezliekol sa do bielej pekárskej uniformy s červeným logom pekárne.

Presunul sa znovu dopredu, videl svojich spolupracovníkov ako chystajú cupcakes a čokoládové tortičky na pulty. Svoje neposedné kučery si zaviazal do neupraveného vrkoča, z ktorého sa vždy smiala jeho kolegyňa Lisa.

Ani teraz tomu nebolo inak. ,,Harry, takto žiadne dievča nezbalíš," zasmiala sa, pričom ukázala svoj vyleštený chrup. ,,Bola by si azda radšej, keby naši zákazníci našli vo svojom koláči hnedý kučeravý vlas?" Odvetil Harry s nadvihnutým obočím. ,,Preboha, len to nie. Nechcela by som počuť šéfov krik." Pokrútila hlavou, Harrymu venovala pohľad.

Kučeravec nikdy nechápal, prečo šéfa nevolá menom. Bol to predsa jej brat. Kvôli tomu ani meno svojho šéfa nepoznal. Vedel len to, že má tmavé vlasy a vypuklé brucho, keďže je šéf pekárne.

Nevedel, či má svoju prácu nazývať pekárňou alebo cukrárňou. Predávali tu pečivo, ale aj zákusky a zmrzlinu.

Jeho sluch zachytil zvuk zvončeka, prišiel k nim zákazník. S Lisou hovoril po španielsky, takže tomu Harry absolútne nerozumel.

Zákazník bol brunet, mal modré oči a strnisko na tvári. Oblečenie tvorili úzke tmavé džínsy a biela košeľa. V ruke držal svoj Macbook a Starbucks kávu. Harry si musel priznať, že ten muž nebol vôbec škaredý. Mal istý šarm, ktorý sa mu na ňom zapáčil.

Lisa priniesla tomu chlapíkovi jahodový koláč a červený kelímok s neznámou voňavou tekutinou, ktorá opantala zmysly kučeravého chlapca.

Ihneď dostal chuť na neznámu vodu. Keď muž zaplatil, sadol si ku stolu a riešil svoje problémy na Facebooku. Kučeravec sa postavil k Lise. ,,Čo si objednal?"

,,Jahodový koláč, ako vidíš." Ukázala rukou na brunetov tanier. ,,Ale ja myslím tú vodu v červenom pohári," Vyzvedal.

,,To-to bol čaj," Odvetila Lisa, utierajúc vitrínku pre torty. Jej odpoveď sa mu nezdala presvedčivá. ,,Ale no tak. Je to len blbá voda, nemôžeš mi ju naliať?" Odvrkol Harry, nadvihujúc svoje bujné obočie.

,,Tá voda ťa môže zabiť, chlapče." Ozval sa modrooký zákazník hneď po tom, čo si usrkol tej tekutiny. Harry sa nad ním zasmial.

,,Ak je to alkohol, ten mi neublíži." Hrdo poznamenal, pretože sa týčil nad tým mužom, čo sa mu rozhodne páčilo. Aj keď muž vyzeral staršie ako Harry, bol o dosť nižší, aj jeho hlas bol tenký.

,,Ani nejaká skurvená vodka na to nemá," nižší muž si nedal pozor na jazyk. A práve vtedy sa Harrymu zhnusil. Nenávidel ľudí, ktorí hrešili len tak, bez dvôvodu.

,,Je mi to jedno. Nepotrebujem tu rozpútavať hádky kvôli nejakej sprostej vode." Pretočil očami, snažiac sa uložiť gumené cukríky do správnej nádobky. Ďalej si ich nevšímal. Dokonca ani odchod toho divného muža.

Jeho jazyk vyliezol von z jeho úst, keď si ich nevedomky navlhčil. Dnu totiž vstúpilo veľmi atraktívne dievča. Čierne vlasy jej kaskádovito padali až po zadok, medzi dvomi orieškovými očami jej trónil malý nos.

Obtiahnutá puzdrová sukňa jej zvýrazňovala pozadie, ktoré bývalo jeho slabosťou. Ani sa tým netajil. Jednoducho si ju začal obzerať, až kým mu nezamávala pred očami. ,,Hey, prišla som tu na konzultáciu. Môžete mi prosím zavolať hlavného pekára?" Prehovorila, čo donútilo Harryho zažmurkať. Jej hlas bol vtipný.

Bol hrubší, než ten brunetov. Kučeravý chlapec sa musel zasmiať. Prikývol, odkráčal do kuchyne, zvolávajúc Jeremyho, aby poslal šéfa do miestnosti pre dôležitých zákazníkov.

Potom sa ihneď zvrtol na päte, vrátil sa tam, kde patrí- k pokladni.

Príťažlivá žena si akurát prezerala zákusky. Harry si mohol všimnúť, že naňho občas pokukovala, no on si ju nevšímal. Nestál o ženu s tak hrubým hlasom. Čo by na to povedali jeho priatelia?

A čo matka?

Veď by ho vyhodila z domu.

,,Dobrý deň, pán Carlo, som tu-" Žena začala hovoriť, no prerušil ju Harryho šéf. Uvedomil si, že sa nachádza za jeho chrbtom, a tak trochu odstúpil, aby sa mohol konečne na svojho nadriadeného pozrieť.

Všimol si šednúce vlasy, vypuklé brucho a bielu uniformu s názvom pekárne- presne takto ho videl aj naposledy.

,,Nie som Carlo. Som Valastro, tá pekáreň sa len tak nazýva." Jeho veľké brucho sa začalo pod náporom smiechu otriasať. Kučeravcovi sa z toho stiahol žalúdok. Dúfal, že v štyridsaťpäťke nebude vyzerať tak, ako jeho zamestnávateľ.

,,Oh, ospravedlňujem sa, pán Valastro. Prišla som si objednať tortu," vyhlásila, neprirodzene sa usmievajúc. Valastro ju zaviedol do tej miestnosti pre špeciálnych -bohatých- zákazníkov.

Harry sa pozrel na hodiny, vyvaľujúc oči. Deň prešiel tak rýchlo, mal obedňajšiu prestávku. Znova sa odobral do šatne, navliekajúc sa späť do tesného civilu. Harrymu sa tesné džínsy páčili, ale pre krásu sa trpí- Nemohol sa v nich zohnúť.

Oznámil Mary, že ide na obed, vyberajúc sa von, do ulíc New Jersey.

Letný vzduch mu pofukoval do tváre, odfúkol mu kučery z čela. Nenávidel, keď nebol upravený cez obedňajšiu prestávku. A tak sa rozhodol dať si znova vlasy do vrkoča.

Vydal sa do jeho obľúbenej pizzérie, kde tiež poznal skoro všetkých zamestnancov. Zvonček oznámil jeho príchod, keď otvoril dvere.

,,Ahoj Harry!" Vyrútil sa naňho roztomilý ryšavý chlapec.

Bol to Ed.

•Pozn. autorky •

Ahoj!

Je tu moja nová story,konečne som sa rozhodla písať Larryovku :3 Táto kapitola je viac-menej informačná,aby ste vedeli, z akého prostredia je Harold :)

Vote and comment ♥,because I believe in #LSPOWER :D

*Tamm*