Závislá

13.

Už som niaku do hore a dívam sa z okna.
William odišiel hned ráno preč. Neviem ani kam. Bojím sa tu byť takom veľkom dome sama.

Povzdychla som si a išla do kuchyne.
Pozrela.som sa do chladničky. Ten chlap nechodí nakupovať či ako. Išla som do izby sa prezliecť a potom do garáže. Fíha. Ten tu má ale áut. Tak, ktoré. Sadlo som si do BMW.

Som v obchode a hlad niečo na sebe. Nie že by som mala malo veci a ,tak užiť si chvíľu čas sama pre se... Do riti. Koľko je hodín , William už musí byť doma. Rýchlo som sa rozbehla do garáže.

Zastavila som pred domom. Nemátu auto. Vydýchla som si. Rozišla som sa do Nitra a rovno do kuchyne spraviť niečo na jedenie.

Sedím v obývačke a dívam sa na telku. Pozrem sa z okna to už je tma koľko je preboha hodín.
11:30  to je už toľko. Kde sakra je ten muž.
Z rozmýšľania ma vytrhol zvonček. To je asi Will ,že by si zabudol kľúč. Postavila som sa a išla otvoriť.

Prišla som k dverám. Rýchlo som sa rozbehla preč do obývačky si pre mobil. Vytočila som Williama. Nedvíha. Počula som rýchle kroky.

,,Malička, neboj sa ja ti neublížim." 

Rozbehla som sa do pracovne zamkla som. Rýchlo som pribehla k ste ,kde sú tajná chodba. Bežala som čelo chodbou kým som nedobehla do skladu? Čo tu sakra robí sklad? Je pravda,že o Williamový nič neviem. Schovala som sa za nijakú skriňu či čo to je.  A teraz už len čakáť kým neodídu.

Čakám tu už dosť dlho. Furt počujem divné zvuky. William prídi, prosím. Začali sa mi zatvárať oči a zachvilu už som spala.