Závislá

17

Rýchlo som sa rozbehla dole ,keď som videla koľko krví tam je myslela som, že skolabujem. ,,William, čo sa tu deje?" povedala som a pozrela na neho ,, Katie, dobre má počúvaj. Teraz si zoberieš všetky veci čo sú v šatníku a odídeš ja si ťa potom nájdem neboj." ,,Al-" ,, Žiadne ale ,proste teraz odídeš áno,, pozrela som sa mu do očí a bežala hore do izby.

Rýchlo som nahadzala veci do tašky a bežala zase dole. Videla som ako si William nabíja zbraň. Prišla som ku nemu a dala má pusu s ktorej sa stalo bozkávanie. Odtrhli sme sa až od seba kvôli nedostatku kyslíku. Do očí sa mi nahrnuli slzy ,keď viem ,že musím teraz od neho odísť.

,,Sľub mi ,že si po mňa prídeš " ,,Neboj prídem si po teba" povedal a dal mi rýchlu pusu. Ja som sa poslednýkrát pozrela na neho a odišla z domu.

Rozbehla som sa neznámo kam asi do parku neviem. No nedobehla som do parku kam som chcela ale to je jedno. Dobehla som do nijakej nóbl ulici. Už som vedel kde sa nachádza. Tu bývalá Vic. Dlho som ju nevidela.

Rozbehla som sa k jej domu a zaklopala. Chvíľu nik neotváral ale zrazu sa sveta otvorili a v nich stala Vic. ,,Katie"povedala a tiekli jej z očí slzy vládne aj mne tiekli. ,,Ahoj"povedala som a objala ju.

,,Mohla by som tu na pár dní zostať kým si nenájdem nijaký byť." spýtala som sa ,,Kľud ale pod jednou podmienkou ,že už sa mi nikdy nezmizneš bez rozlíšenia a povieš mi čo sa stalo. " povedala a pustila má dnu.

Boli sme v jej izbe ,k d som jej začala rozprávať ,čo sa mi vlastne stalo od toho ako ma William uniesol až do teraz. Čo asi tak robí? Chýbami. Dúfam ,že si pre mňa príde.

Tak asi oficiálne konči tento príbeh. Nechala som taký otvorený koniec. Sami si už domyslite ako to skončí. Takže asi tak. Dúfam ,že vás táto kniha bavila čítať. A to je asi všetko. Takže u ďalšiej knihy. Čau