Závislá

11.

  Zobudila som sa na zvuky zo zdola. Otvorila som dvere a vyšla von. Potichu som išla dole. Zastavila som sa asi pred obývačkou alebo čo je to. Za počúvala som sa do rozhovoru.

,, Konečne ju mám. Môj plán môže začať."

,,Pane, čo máte za plán?"

,,Vydržte, večer pri porade vám poviem o čo ide"

,,Dobre pane"

,, Victoria, viem ,že si tam."

Začala som sa triasť a som v prdeli. Čo teraz? Vyšla som spoza rohu ,kde som do teraz stála.
Hlavu som sklonila dole. Zastavila som pred ním ale furt som sa dívala dole.

Palcom mi zdvihol bradu aby som sa na neho pozrela. ,,Vieš ,že cudzí rozhovor sa nepočúva."povedal a díval sa mi do očí. Ja som len na to prikívla.

,,Keď sa ťa niečo pýtam ,tak mi aj odpovedz Slovné ."povedal a na slovo slovne zakričal na mňa. ,,Takže čo mi teraz povieš."

,,Cudzie hovorí sa nemajú počúvať" povedala som a pozrela sa na moje bosé nohy. ,, Šikovná princess" povedal a sadol si na gauč. ,,Poď sem" povedal a poklepal si na stehno.

Pomaly som sa rozišla ku nemu. Zastavila som pred ním. Zamračil sa, chytil ma za boky a posadil má na neho.

Začal ma hladkať po chrbte. Ruka mu išla pomaličky dole až sa dotkol môjho zadku. To som už vyskočila na nohy a ustúpila dozadu.

On sa postavil a podišiel ku mne. Bolo vidno na ňom ,že je nasraný. Začalo som sa triasť od strachu. A zrazu bum. Dostala som facku.

Pozrela som do jeho očí. A kopla do rozkroku. To som sa rýchlo rozbehla na záhradu. Bola tam malá bránka tu som otvorila a rozutekali do lesa.

Bežím lesom asi hodí a nie konca. Som smädná, unavená. Zastavila som pri potoku , ktorý vidím tretíkrát. Písala som na kraj a pozerala sa.okolo či niekto nejde.

Rozmýšľam nad všetkým. William mi klamal. A ja som tomu uverila ,že by ma mohol konečne niekto mať rád. Ale toho sa asi nikdy nedočkám. Postavila som a krokom som išla ďalej do lesa.

Idem furt lesom a nič. Je už tma a ja vidím taký prd. Počula som akoby niekto stúpil na konár a to ma prinútilo sa rozbehnúť. Bežím a niekto za mnou.

Ten čo bežal za mnou má silno chytil za ruku a potiahol k sebe. Dal mi jeho ruku na ústa aby som bola ticho. ,,Ššš, to som ja William"povedal , keď som počula ten hlas myslela som si ,že ho najskôr zabijem no ale asi mi zachránil život. Tak ho pri najhoršom ho "zabijem".

Otočil má celom je nemu. Dívali sme sa do očí. Začal sa približovať ku mne. No ,tak na to ani nemyslí. Rýchlo som ho odstrčila.

,, Na to ani nemyslí. Za to čo si mi spravil si myslíš ,že ti to odpustím ,tak to na to zabudni." Povedala som skrz zuby.,, Ja viem čo si teraz myslíš ale není to ,tak. Prosím. "Povedal a chytil ma za ruku.

,, A ako to teda je. Keď ty za to "nemôžeš", hmm." Povedala som. ,,Poď, odveziem ťa k sebe  a tam ti všetko poviem." Povedal a naťahoval sa chytiť moju ruku. ,,Fajn, tak poďme." Povedala som. Rukou mi naznačil aby som išla za ním.

Vydali sme sa lesom až sme prišli ku autu. Nastúpili sme a išli. Oprela som si hlavu a okno a pozerala. Som vlastne voľná. No úplne nie ale aspoň toho debila čo bol tam som sa zbavila.
Začali sa mi zatvárať oči. Až som upadla do tmy.