Závislá

15.

Zobudila som na chrápanie ale ,že strašné chrápanie. Pozrela som sa na neho. Je roztomilý. Postavila som sa a namierila som do kúpeľne vykonala hygienu a išla na jesť. Prešla som do obývačky a všimla si jeho košele. Zdvihla som ju a ,že ju hodím do koša na predlo. Vykríkla som a odhodila košeľu. Krv. Čo doriti robil ,keď je na nej krv zobrala som ju a hodili ju do koša potom sa na to ho spýtam.

Rozhodla som sa ,že si pôjdem zabehať. Obliekla som si mikinu a vybehla von. Myslela som si ,že pôjdem do parku len tam boli policajné pásky čo sa stalo. Radšej som na to nemyslela a išla pokračovať v behu.

Po hodine som sa rozhodla ,že sa vrátim. Prišla som do obývačky a tam stál naštvaný William.
,,Ahoj" povedala som a chcela som mu dať pusu len on sa odtiahol. Pozrela som sa na neho nechapavým pohľadom.

,, Ja som tá tú zachraňuje a neviem ešte čo a ty si radšej zoberieš preč než niečo." povedal a išiel si naliať whisky.

,,Ja som sa bola len beh-" nedopovedala som lebo ma stopol.

,,Nie, nie ja už kašlem na tie tvoje nezmysli a také. Teraz sa zbalíš a vypadneš a už ťa v živote neuvidím." povedal a otočil sa.

,,Ale veď ťa milujem." povedala som a do očí mi vstúpili slzy. On sa otočil.
,,To milovanie čo sme mali skončilo." povedal.a išiel preč. To už som sa rozplakala úplne.
Prešla som do svojej izby a hádzala pár oblečenia do batohu. Utrela som si tváre od sĺz a išla preč ešte som nechala odkaz na posteli ,že už som išla.

Prechádzala som sa po meste už bola tma aj celkom zime na to ,že je leto. Prešla som k pavick čo bola blízko nijakého parku. Lebka som si na lavičku a prikryla som sa jeho mikinu čo som si zobrala a zase rozplakala.

Už prešla hádam aj dve hodiny a ja tu furt ležím a príkrytá jeho mikinou. Rozmýšľam čo som spravila zle ,veď len som si bola zabehať. Myslela som si ,že aspoň u neho budem žiť voľná ale asi nie. Možno môj život nemá zmysel.
To som radšej prestala rozmýšľať a rozhodla sa prejsť.

Prechádzam sa po uličkách asi hodiny. A rozmýšľala ,že by som zavolala Victorii ale ,tak trochu som zabudla jej číslo a mobil mi ten chumaj zobral.

Nakoniec som zase rozišla do toho istého parku ,kde som bolo. Je divné ,že má zničeho nič vyhodil. No to je jedno keďže som vlastne slobodná. Od tej radosti som začala tancovať. No vlastne som ešte není úplne šťastná ešte ,kde byť a bum.

Bola som skoro pri parku ,keď ma zničeho nič niekto dal ruky na pusu a odtiahol do tmavej uličky. Kusla som ho do ruky a následne ho kobka do rozkroku. Rozbehla som sa odtiaľ preč. Otočila som sa za seba a všimla ,že za mnou nebeží aj ,tak som bežala do parku.

Zastavila som sa pri fontáne čo je tam a vydýchla. Započula som prasknútie konára. Na to som sa rozbehla preč. Kedy budem mať sa normálne.