Vlčia nevesta

8. Kapitola - Nová

Na veľkej sedačke sedela iba Taylor a druhý mladík, ku ktorému si v duchu priradila meno Bradley, pretože si nespomínala na iného muža, o ktorom by jej Sam rozprával.

Objímal Samovu sestru okolo krku a pôsobil veľmi uvoľnene. Široko sa usmieval a na lícach sa mu tak vytvárali malé jamky, ktoré pôsobili veľmi detsky, čo jej bolo okamžite sympatické. Mal takú roztomilú okrúhlu tvár, nebol ničím výrazný, ale aspoň z neho vyžarovalo čosi príjemné. Svetlohnedé vlasy mal krátke, ale odstávali mu na všetky strany.

Ich príchod si ani nevšimol, tmavými očami skenoval Taylor s neprestajným úsmevom. Ten pohľad bol prinajmenšom zamilovaný. Aby si Sam získal ich pozornosť, musel si odkašľať.

V dome sa už nedržal tak blízko Ashley. Vonku to bolo rovnako riskantné, keď si uvedomila, že Alisha mohla číhať za ktorýmkoľvek stromom. Ale potom upla zrak do chodbičky, z ktorej sa práve vynorila hlava tej, na ktorú myslela.

„Ahojte, pridám sa," oznámila svoj príchod jednoducho a posadila sa na miesto Bradleyiho, ktorý medzitým vstal a vybral sa k Ashley, aby sa predstavil.

Naťahoval ruku skôr, než k nej prišiel blízko. Chvíľu tŕpla na mieste a zrakom zastala na Alishi. Až jej Bradley zamával dlaňou pred očami, si uvedomila, že by mala začať dávať pozor. A najmä sa snažiť vyzerať čo najnenápadnejšie. Medzi ňou a Samom vlastne nič nebolo, či áno? Nič fyzické sa medzi nimi neodohralo. Nič, čo by jej mohlo prekážať. Aspoň si to myslela a tajne v to dúfala.

„Ty si Ashley. Ešte sme sa nestretli, ale Taylor mi ťa spomínala," pri jeho pohotovej vrave si uvedomila, že sa nachádza na mieste, kde má každý s každým niečo. Kde sú všetci ako jedna veľká rodina, dobre sa poznajú, znášajú a všeličo si medzi sebou povedia.

Ich sila nespočívala v ich fyzických schopnostiach, ale v jednote, ktorú vytvorili.

„A ty zasa Bradley,“ skonštatovala rýchlo. Keď kývol hlavou, spokojne sa usmiala.

Bez potrebného predstavovania si teda len potriasli rukami a usadili sa každý na svoju stranu pohovky. Uistila sa, že je dostatočne ďaleko od Al, len pre istotu. Sam sa vrátil von, čím ju nechal na pospas trom vlkom. Upli na ňu svoje pohľady a hoci sa všetci usmievali, chĺpky na šiji sa jej stavali dupkom.

„Odkiaľ teda si, Ashley?" Brad mal najviac odvahy, alebo aspoň prebral iniciatívu, a vrhol sa do rozhovoru.

Nemohla spustiť zrak z dverí vedúcich do vstupnej haly a tak odpovedala len okrajovo: „Som z Nórska."

Nemohla uveriť tomu, že ju tam nechal.

Keď vošla do obývačky ďalšia osoba, všetkými kútmi sa rozľahol jej smiech. Ashley silno zarezonoval v ušiach a tak si zvedavo premerala práve prichádzajúcu albínku. Sam mal pravdu. Nemohla si ju pomýliť s nikým iným. Mala veľmi štíhlu a vysokú postavu, od Ashley bola vyššia aspoň o hlavu. Jej bledá pokožka pôsobila takmer akoby cez ňu mohla vidieť a vlasy v azúrovo modrom odtieni mala vyčesané na hlave v zložitom účese. Zadržala jej meno na jazyku, pretože energia, ktorá z nej vyžarovala, valcovala všetko okolo. Nechcela, aby ju upriamila jej smerom.

Pôsobila veľmi uvoľnene, až príliš. Nie takým spôsobom, ako Andrew, ale skôr takým odhodlaným, možno drzým. Takým, ktorý je všade, vie všetko, robí všetko a ničím sa nikdy nedá odradiť.

„Vôbec sa nás nemusíš báť, keby sme ťa chceli zožrať, už by sme to urobili!" zvolala len čo prišla bližšie. Takto aspoň rýchlo zistila, že dôvodom na jej smiech bola ona osobne. Pripadala si medzi nimi všetkými zrazu taká maličká. Nie len pre výšku Shinnon, ale pre všetky okolnosti. Chcela sa cítiť komfortne, pretože to boli Samovi priatelia, ale nedokázala to.