Vlčia nevesta

14. Kapitola - Nová

Dvere boli dokorán otvorené a vlčica bola preč. Rýchlo sa prebral, vyskočil z postele a poobzeral sa po chodbe.

Nikde dievčinu nevidel. Skontroloval dvere aby zistil, či sú poškriabané alebo rozbité, ale boli bez známok poškodenia. Niekto ju teda musel vypustiť von.

Prehľadal celé prízemie, no nikde nebola. Až ju konečne našiel. Z obývačky sa zahľadel na vysoké okná a zbadal cez nich troch vlkov, ako sa naháňajú po mokrej tráve a všade vôkol nich lieta blato. Dvaja silní čierni vlci naťahovali Ashley, hravo ju dráždili a unikali jej nemotorným útokom.

Uľavilo sa mu, spokojne si oddychol. Vonku bolo jasno a slnko siahalo vysoko. Pod jeho lúčmi sa už stihol roztopiť všetok sneh.

Na moment zatúžil pridať sa k nim a privítať novú členku vo svojej svorke. Ale nechcel rušiť chvíľu, ktorú pre ňu Charlotte a Raymond vytvorili. Bol im vďačný, že ju takýmto spôsobom odviedli od negatívnych myšlienok a pocitov.

Na konferenčnom stolíku zavŕzgal smartfón. Vzal ho do ruky aby skontroloval, kto sa Ashley ozval. Ešte stále čakal na varovanie od Andrewa. Mohlo prísť akokoľvek.

Na displeji svietili tri neprijaté hovory a jedna správa. Otvoril ju.

Zlatko, kedy sa vrátiš? Nemôžem sa ti dovolať. S ockom chceme osláviť tvoje zajtrajšie narodeniny.

Osemnásty október. Nespomínala, že sa vtedy narodila. Nevedel o nej skoro nič. Chcel ju niečím potešiť, ale situácia, v ktorej sa nachádzal, ho zneisťovala. Ako by mohol odísť do mesta, keď ich mohol Andrew kedykoľvek napadnúť? Prímerie, ktoré dodržiavali, bolo preč. Druhý alfa samec si chodil na jeho územie ako sa mu zachcelo.

Nechal smartfón na svojom mieste a šiel sa prezliecť. Rýchlo sa osprchoval a navliekol si čisté oblečenie. Na chodbe stretol svoju sestru.

„Vidím, že Ashley sa už cíti lepšie," veselo sa usmievala ako tá stará Taylor, nepoznačená krivdami posledných dní.

„Našiel som ju v jej izbe už premenenú," cez plecia si prehodil uterák a poutieral si ním vlasy, z ktorých stále kvapkala voda.

„Takže stále nevieme...?"

„Nie, žiaľ nevieme. Napadol mi melatonín. Možno sa zmenila v spánku," v kuchyni si z chladničky vytiahol niečo pod zub, kým ho sestra stále nasledovala.

„Je to možné. Ale podľa toho, čo cítila, to mohol byť aj adrenalín," zamýšľala sa. Kým nepoznali odpoveď, nemohli ju znovu priviesť do tela vlka, keď sa premení späť na človeka.

„Čo budeme teraz robiť?" vzhliadla k nemu s nádejou v hlase. Okrem Victorie bolo pre nich všetkých ľahké vkĺznuť do svojej druhej podoby a prinavrátiť sa k sebe bez zaváhania. Ashley bola pre nich všetkých veľkou novinkou.

„To naozaj neviem. Až sa premení, budeme to skúšať," nalial si do pohára čistú vodu. Mal pocit, že chladná tekutina sa mu rozliala všetkými končatinami. Nenapil sa odkedy Ashley uniesli. Životodarná energia, ktorú v sebe obyčajná voda skrývala, mu prinavrátila silu.

Taylor mlčala, preto prehovoril on.

„Zajtra bude mať narodeniny," oznámil, pretože dúfal, že sestra mu pre ňu pomôže niečo vymyslieť. Všetci potrebovali rozptýlenie. Keď mali narodeniny členovia svorky, nerobilo sa z toho veľké haló a preto netušil, ako dievčine darovať niečo, na čo bola zvyknutá. Ľudské zvyky ho obchádzali.

„To je skvelé," Taylor si poklopkala po čele akoby začula skrytú prosbu v jeho slovách a snažila sa vymyslieť niečo, na čo krehká vlčica nikdy nezabudne. „Možno by si jej mohol niečo darovať alebo ju vziať na výlet."