7. Kapitola - Nová

119 8 0
                                    

Keď vstúpila do domu, čakala znovu množstvo pohľadov upretých jej smerom. Ale nič také sa nestalo.

Vydýchla si, pretože ďalší tlak skutočne nepotrebovala. Po tom zážitku so Samovým rivalom a zisteniach, ktoré v nej doteraz vyvolávali pocity beznádeje a zúfalstva, naozaj netúžila po ďalších problémoch alebo komplikáciach.

„Musíme vymyslieť, kam ťa ubytovať. Už nemám voľné miesto,“ zvažoval a díval sa pri tom na schodisko.

„Je tvoja izba veľmi zlou voľbou?“
Sam bol jediný, komu mohla dôverovať. Nikoho iného bližšie nepoznala. Okrem Al. Ale nevedela si predstaviť spať s ňou v jednej posteli.
Pravdepodobne by jej v spánku vyškriabala oči. Napriek jej radostnej aure a príjemným hrejivým očiam sa neodvážila dievčaťu veriť.

„Nie som si istý. Musím to povedať Raymondovi. On vždy niečo vymyslí,“ spôsob, akým hovoril o mladíkovi, ktorého teraz pravdepodobne burcovali všetky jeho potláčané pubertálne hormóny a bol pohltený čarom exotickej Charlotte, o ňom napovedal, že mu veľmi dôveruje.

Nepoznala ho bližšie, ale už z prvého pohľadu jej bolo jasné, že je veľmi rozumný. Mal niečo zaujímavé v očiach, inteligentné a večne zvedavé.

„Je v dome?“ chvíľu len tak počúvala, ale z poschodia neprichádzali žiadne zvuky. Prízemie bolo pravdepodobne rovnako prázdne. Sam ju nechal usadiť sa na sedačke, kým šiel prehľadať dom. Zmizol len na pár minút, ale Ashleyina osamelosť v tej chvíli nabrala rekordné rozmery.

Stále si prezerala obývačku, plnú nábytku, ale žiadnych doplnkov, ktoré by dali ich príbytku život.

Cítila sa tu skôr ako v múzeu než ako v dome.

Dusivé ticho naplnilo miestnosť, než začula prichádzať Sama a za ním ešte kohosi. Ich kroky sa odrážali od podlahy a pohládzali jej uši. Znelo to ako vyslobodenie. Vyslobodenie z prázdneho, neuspokojivého pocitu samoty.

„Ashley, toto je Raymond,“ mávol rukou k práve prichádzajúcemu.

Potešilo ju, že nespomenul ich prvé stretnutie v obývačke a tým nevyvolal trápnu situáciu. Hoci bola zo stretnutia s mladíkom s hlbokým pohľadom svetlozelených očí spočiatku trochu nervózna, teraz by dala čokoľvek za spoločnosť.

Prezrela si ho od hlavy po päty a snažila sa vytesniť z mysle obraz jeho nahého tela, ktorý tam naďalej pretrvával, keď mu teraz musela čeliť.

Zastala zrakom na jeho vystretej ruke a stále mierne vykoľajene s ňou potriasla. Široko sa usmial. Zdalo sa, že aj on už na incident zabudol.

„Ahoj, Ashley, počul som, že potrebuješ nejaké útočisko na nasledujúcich pár dní,“ v jeho hlase okamžite začula francúzsky prízvuk. Bol taký výrazný, že aj po rokoch strávených na ostrove sa nedal s ničím pomýliť.

Ešte stále držal jej ruku, vôbec si neuvedomila, že ňou ešte stále potriasa.

„Oh, áno,“ rýchlo si stiahla ruku späť k telu a skryla si ju do vrecka džínsov v snahe vyzerať ležérne aspoň ako Andrew. 

„Sam mi toho nestihol povedať veľa, chceš sa o svojej situácii porozprávať?“ už tento návrh v nej vyvolal veľké sympatie. Nemusel to robiť. Nepoznal ju a vôbec nemal povinnosť si ju vypočuť. Ale on to chcel urobiť.

Úkosom pozrela na Sama, ktorý jedným súhlasným kývnutím pritakal na tento rozhovor, a tak sa všetci spoločne usadili.

„Začni, prosím, od začiatku. Povedz mi o Andym,“ Raymond sa naklonil dopredu, lakte si oprel o kolená a preplietol si prsty. Každé gesto, každý pohyb, ktorý urobil, o ňom prezrádzali, že jeho záujem je nefalšovaný. Imponovalo jej to.

Vlčia nevestaDonde viven las historias. Descúbrelo ahora