Keď vstúpila do domu, čakala znovu množstvo pohľadov upretých jej smerom. Ale nič také sa nestalo.
Vydýchla si, pretože ďalší tlak skutočne nepotrebovala. Po tom zážitku so Samovým rivalom a zisteniach, ktoré v nej doteraz vyvolávali pocity beznádeje a zúfalstva, naozaj netúžila po ďalších problémoch alebo komplikáciach.
„Musíme vymyslieť, kam ťa ubytovať. Už nemám voľné miesto,“ zvažoval a díval sa pri tom na schodisko.
„Je tvoja izba veľmi zlou voľbou?“
Sam bol jediný, komu mohla dôverovať. Nikoho iného bližšie nepoznala. Okrem Al. Ale nevedela si predstaviť spať s ňou v jednej posteli.
Pravdepodobne by jej v spánku vyškriabala oči. Napriek jej radostnej aure a príjemným hrejivým očiam sa neodvážila dievčaťu veriť.„Nie som si istý. Musím to povedať Raymondovi. On vždy niečo vymyslí,“ spôsob, akým hovoril o mladíkovi, ktorého teraz pravdepodobne burcovali všetky jeho potláčané pubertálne hormóny a bol pohltený čarom exotickej Charlotte, o ňom napovedal, že mu veľmi dôveruje.
Nepoznala ho bližšie, ale už z prvého pohľadu jej bolo jasné, že je veľmi rozumný. Mal niečo zaujímavé v očiach, inteligentné a večne zvedavé.
„Je v dome?“ chvíľu len tak počúvala, ale z poschodia neprichádzali žiadne zvuky. Prízemie bolo pravdepodobne rovnako prázdne. Sam ju nechal usadiť sa na sedačke, kým šiel prehľadať dom. Zmizol len na pár minút, ale Ashleyina osamelosť v tej chvíli nabrala rekordné rozmery.Stále si prezerala obývačku, plnú nábytku, ale žiadnych doplnkov, ktoré by dali ich príbytku život.
Cítila sa tu skôr ako v múzeu než ako v dome.
Dusivé ticho naplnilo miestnosť, než začula prichádzať Sama a za ním ešte kohosi. Ich kroky sa odrážali od podlahy a pohládzali jej uši. Znelo to ako vyslobodenie. Vyslobodenie z prázdneho, neuspokojivého pocitu samoty.
„Ashley, toto je Raymond,“ mávol rukou k práve prichádzajúcemu.
Potešilo ju, že nespomenul ich prvé stretnutie v obývačke a tým nevyvolal trápnu situáciu. Hoci bola zo stretnutia s mladíkom s hlbokým pohľadom svetlozelených očí spočiatku trochu nervózna, teraz by dala čokoľvek za spoločnosť.
Prezrela si ho od hlavy po päty a snažila sa vytesniť z mysle obraz jeho nahého tela, ktorý tam naďalej pretrvával, keď mu teraz musela čeliť.
Zastala zrakom na jeho vystretej ruke a stále mierne vykoľajene s ňou potriasla. Široko sa usmial. Zdalo sa, že aj on už na incident zabudol.
„Ahoj, Ashley, počul som, že potrebuješ nejaké útočisko na nasledujúcich pár dní,“ v jeho hlase okamžite začula francúzsky prízvuk. Bol taký výrazný, že aj po rokoch strávených na ostrove sa nedal s ničím pomýliť.
Ešte stále držal jej ruku, vôbec si neuvedomila, že ňou ešte stále potriasa.
„Oh, áno,“ rýchlo si stiahla ruku späť k telu a skryla si ju do vrecka džínsov v snahe vyzerať ležérne aspoň ako Andrew.
„Sam mi toho nestihol povedať veľa, chceš sa o svojej situácii porozprávať?“ už tento návrh v nej vyvolal veľké sympatie. Nemusel to robiť. Nepoznal ju a vôbec nemal povinnosť si ju vypočuť. Ale on to chcel urobiť.
Úkosom pozrela na Sama, ktorý jedným súhlasným kývnutím pritakal na tento rozhovor, a tak sa všetci spoločne usadili.
„Začni, prosím, od začiatku. Povedz mi o Andym,“ Raymond sa naklonil dopredu, lakte si oprel o kolená a preplietol si prsty. Každé gesto, každý pohyb, ktorý urobil, o ňom prezrádzali, že jeho záujem je nefalšovaný. Imponovalo jej to.

ESTÁS LEYENDO
Vlčia nevesta
Hombres LoboNapínavý príbeh o nekončiacom boji, láske, prežití a hľadaní samého seba. Niekedy obyčajná návšteva rodičov môže naozaj zamotať váš osud. Ashley prišla na ostrov s úmyslom znovu vidieť svojich rodičov a stráviť s nimi pokojný čas. Namiesto toho ale...