Vlčia nevesta

6. Kapitola - Nová

Keď sa Sam ozval, bol už nový deň.

Bolo mimoriadne teplé ráno, preto sedela na terase a hojdala sa na staručkej hojdačke, ktorá každým pohybom zavŕzgala. Ignorovala to, tak ako celé svoje okolie. Čakala len na vyznáňací tón, ktorý mala nastavený na plnú hlasitosť, hoci nosila telefón všade so sebou a cez noc nezažmúrila oka. Raňajok sa tiež nemohla ani dotknúť, vyhovorila sa len, že jej nie je dobre.

Až to napokon prišlo. Dvihla po prvom zazvonení a nečakala, kým sa ozve, hneď vychŕlila: „Sam, bol tu Andrew.“

Na sekundu, ktorá jej pripadala ako večnosť, ostalo ticho.

„Andrew bol pri tebe?“ zopakoval jeho meno, z hlasu mu bolo počuť rozpaky.

„Áno, včera poobede prišiel.“

„Ako ťa našiel?“

„Dúfala som, že to mi vysvetlíš ty. Hovoril nezmysly ako svorka, vlci, premena a ďalšie veci. Ničomu z toho nerozumiem. Buď ku mne úprimný, povedz mi všetko,“ nemohla uveriť tomu, ako slabo jej hlas znel. Bola vyčerpaná a unavená, ale zo všetkého najviac bola vystrašená. Bála sa toho, že by to mohla byť pravda. Samov zvláštny spôsob života pripomínal jednu veľkú záhadu. Žil na opustenom mieste, uprostred lesa, s ďalšími mladými ľuďmi. Zachránil ich. Pred čím ich zachránil?

„Čo konkrétne chcel od teba?“ haló? Nepočul ju práve? Čakala vysvetlenie. Nie ďalšie otázky. Nevládala mu už odpovedať.

„Chcel mňa,“ uvedomila si, že jej po tvári tečú slzy. Ako absurdne to znelo.
Ale bola to holá pravda. A jej už neostávalo nič iné, ako požiadať ho o pomoc. Andrew mohol prísť a vziať si ju so sebou. Začínala mať strach, že ublíži jej rodičom. Asi by mala zavolať miestnu políciu.

„Povedal, že sa vráti. Chce, aby som sa k nemu pridala, hovoril niečo o svorke a moci. Myslel si, že som ako vy, nech už to znamená čokoľvek,“ vzlykla. Nechcela, aby ju Sam takto počul. Ale nemala na výber. Bol jediný, kto jej v tejto situácii mohol povedať, ako pokračovať. Povedať jej niečo viac o Andrewovi. Asi nemala hrať jeho hru, ale namiesto toho vyjsť s pravdou von. Vysvetliť mu, že nech chcel od nej čokoľvek, ona nebola tou správnou osobou.

„Dobre, Ashley, počúvaj. Musíš sa upokojiť. Zdržiavaj sa iba v dome, nevychádzaj von. Môže byť nebezpečný. Zbaľ si všetky veci, musíš ísť ku mne. Nemôžeme čakať, práve teraz sadám do auta a idem po teba,“ na potvrdenie jeho slov v telefóne počula, ako zabuchol dvere od svojho Land Rovera. Síce to nemohol vidieť, ale ona odmietavo krútila hlavou.

„Nemôžem, nejdem. Čo moji rodičia?“

„O nich nemusíš mať strach. Po nich nejde.“

„Ale môže ich použiť, aby ma prinútil -,“ nedokázala dokončiť vetu. Nebolo nič ťažké povedať „pridať sa k nemu“, ale jej celá táto situácia spôsobovala hrôzu. V krku sa jej nahromadila veľká hrča a bála sa, že cez ňu nebude môcť rozprávať už vôbec. Ako to len povie rodičom?

„Prídem k vám a všetko im vysvetlím. Bude o nich dobre postarané, neboj sa. Všetko spoločne vyriešime, ale teraz musíš urobiť, čo som ti povedal, dobre?“

„Dobre, Sam. Ponáhľaj sa,“ s týmito slovami zložila telefón a urýchlene hádzala svoje veci do kufra. Nemohla zatiaľ ísť za rodičmi, pretože netušila, čo im mala povedať. Nemohla to na nich len tak vybafnúť. Očakávali, že tu strávi dva týždne a ona tu bola sotva dva dni a už mala zase odísť?

Nechcela ich takto sklamať.

Chcela ostať s nimi. Prežiť to v poriadku a napokon odísť. Možno by mala so Samom pretrhnúť všetky kontakty. Vysvetliť Andymu, ako to naozaj je. Ale netušila, čoho je schopný. Povedal iba, že sa vráti. Ach, prečo sa len ukazovala na tom balkóne.