Vlčia nevesta

12. Kapitola - Nová

Z výkriku, ktorý Victoria začula zo svojho miesta, mrazilo až v kostiach. Sily jej stále ubúdali, ale po tom, čo tušila, že sa s Ashley deje, sa zúfalo snažila vyslobodiť. Vetrila vo vzduchu, hľadala známky nebezpečenstva. Druhú dievčinu odvliekli zhruba pred hodinou. Ak jej útle ľudské telíčko budú ďalej trápiť, dlho to nevydrží.

Začala sebou šklbať, snažila sa postaviť na nohy, ale bola zviazaná príliš pevne. Nepoddávala sa pocitu beznádeje, bojovala ďalej.

„Naozaj neviem!" skríkla, keď ju obrovská ryšavá vlčica znovu udrela labou a zanechala tak skrz jej chrbát škrabance. Andrew ju zodvihol na kolená a vystavil tak jej tvár ďalšiemu možnému úderu. Vzlykala, ale vlkolaci s ňou nemali žiadneho zľutovania. Nemohla im dať odpovede, ktoré od nej vyžadovali, lebo ich nepoznala. To im nezabránilo v ďalšom mučení.

Ďalší výkrik nasledoval, keď sa jej ostré zubiská zabodli do stehna.

Vyvrátila hlavu do zadu. Slzy sa jej z očí rinuli prúdom. Bolesť, aká ňou po všetkých zraneniach prúdila, bola ako jed. Pomaly sa blížila ku koncu, ale oni stále našli spôsob, ako predĺžiť jej trápenie.

Sam. Napriek bolesti a traume mohla myslieť len na jeho tvár. Vracala sa k nej znovu a znovu, akoby bol jej jedinou nádejou na záchranu. A tak to vlastne aj bolo.

Chcela ešte na moment cítiť jeho dotyk a jeho vôňu. Jeho telo pritlačené na svojom. Len na malú sekundu...

Andrew jej jednou rukou podržal hlavu v polohe, do akej ju vyvrátila a pritisol jej druhé zápästie na ústa. Už sa nemohla brániť. Netušila, prečo to urobil, kým neucítila meďnatú pachuť na jazyku. Snažila sa vytrhnúť, ale držal ju pevne. Krv jej stekala do úst, ale odmietala prehltnúť, kým sa dalo.

Musela privrieť oči, znechutená tým, čo sa vlastne deje a podvolila sa.

„To je ono. Len pekne pij. Uhryznutie síce stačí, ale krv proces urýchli. Už o chvíľu sa tvoje želanie stane skutočnosťou," naklonil sa k nej a perami sa jej dotkol ucha, aby jej mohol zašepkať svoje plány.

Vytreštila oči, vtedy sa začala zmetať ešte viac. Oproti Andymu nemala žiadnu šancu, ale aspoň sa snažila.

Nemohla dovoliť, aby sa to stalo. Keď odtiahol svoje zápästie, rýchlo vypľúvala krv, nestačilo to však na to, aby ju zo seba dostala všetku. Znovu sa zrútila na zem, ešte stále väznená hrubými lanami. Premáhala bolesť, ktorá sa jej teraz rozprúdila do každého kúska tela a pomaly sa plazila k dverám. Andrew sa neprestával smiať. Hliadkujúci vlci sa zježili, nie však na ňu. Aj alfa na chvíľu ustrnul a započúval sa do zvukov. Krátke varovné zavytie utíchlo v priebehu pár sekúnd.

Jeho pohľad potemnel, oči zmenili farbu na jantárovú a celé telo sa v hneve roztrhlo. Vyskočil štíhly vysoký vlk, mohol merať aj meter osemdesiat.

Ashley fňukala. V hrudi ju pálilo, zadúšala sa krvou, čo sa jej rozlievala do obehu. Mám v sebe kúsok Andrewa.

Všetci štyria vlci v miestnosti sa prikrčili, pripravili sa na útok. Dvere sa rozleteli, triesky leteli každým smerom. Jedna veľká trafila vlčicu do boku, čím ju na moment ochromila, kým dierou v dverách prúdili ďalší vlci. Ashley si s úľavou vydýchla, keď spoznala tmavosivého Sama so srsťou posypanou spŕškou snehu. Kým ostatní útočili na členov Andyho svorky, dvaja rivali sa postavili oproti sebe. Sam svojim telom zakryl Ashley tak, aby na ňu druhý alfa nedovidel.

Miestnosť bola naplnená pachom jej krvi, čo Sama burcovalo k činu. Tento raz nečakal na výzvu, vyskočil na neho so všetkou vervou. Andrew mu útoky opätoval – podarilo sa mu pohrýzť ho do chrbta, ale umožnil mu tak prístup k hrudníku. Zubami sa o neho len obtrel, lebo ho ochromila bolesť. O chvíľu bol znovu v poriadku a odstrčil väčšieho vlka od seba, aby sa do neho znovu mohol pustiť. Mieril mu na krk, ale vlk sa mu neustále uhýbal. Zvalil ho preto na zem a zahryzol sa mu do boku, ktorý mal ako jediný ľahko zraniteľný bod nechránený. Trhal ho s takou silou, že očakával, kedy vydýchne naposledy.